Keď strach bráni ísť si za svojim

Dostala som zaujímavý e-mail. Poslala ho Anika, mladá žena, ktorá žiadala o radu, aby som jej odporučila, čo je pre ňu vhodnejšie. Kurz asertivity alebo individuálka. Má problém vypýtať si od susedy a sestry peniaze, ktoré im požičala. Naopak, nie len, že peniaze nevie dostať späť, naďalej im požičiava ďalšie.

V noci kvôli tomu nespí, neustále si prehráva rôzne scenáre, ako ich osloví, čo im povie. Nevie, ako tomu všetkému má dať konečne hranice a pravidlá.

Je plná hnevu na nich, že sú tak drzé a samy tie peniaze nevrátia, naďalej drankajú a zneužívajú jej dobré srdce. Vždy, keď ich osloví, nájdu si výhovorku, urobia psie oči alebo sa vyskytne dôvod, prečo Anika ustúpi zo svojho pôvodného zámeru. Má strach byť rázna a vlastne nevie ani prečo. Rada by im pomohla, ale má pocit, že si to nevážia, že sa nesprávajú podľa jej predstáv – skromne a vďačne. Má v tom už riadny chaos. Opakovane sa pokúšala s jednou aj s druhou vážne sa porozprávať. Akonáhle sa však dostane do kontaktu s nimi, stiahne sa jej hrdlo, stráca silu hovoriť presvedčivo, akoby si nevedela spomenúť čo vlastne chce, cíti sa trápne a nepatrične. Má dokonca pocity viny. Všetky tieto pocity ju prevalcujú!

Písala, že je celkom bezmocná a nevie si vysvetliť, prečo s tým má taky problém! Prečítala si už rôzne knihy o asertivite, len akosi to nevie použiť v praxi. Ak ide o cudzie osoby, dokáže byť tvrdšia a ráznejšia. Problém má ale so susedkou a sestrou.

Odporučila som jej individuálku. Najskôr potrebuje pochopiť, prečo má problém, práve s týmito dvoma ženami. Najskôr bude musieť zmeniť postoj a pozrieť sa na situáciu z nadhľadu, aby pochopila, prečo sa vždy stiahne a ovládne ju strach. Až následne si môže rozšíriť vedomosti o asertívne techniky a princípy. Je to akási nadstavba, ktorú nemôžeme dosť dobre využívať, ak nemáme v sebe spracované vnútorné konflitky a strachy a máme problém so sebahodnotou.

Ideme na to!
Anika prichádza na konzultáciu a hneď začína vysvetlovať, ako opäť požičala sestre 100 eur, lebo inak by jej vypli elektrinu. Sestra nevie hospodáriť s peniazmi, má zle platenú prácu, ani jej manžel veľa nezarobí… Anika hľadá dobré dôvody, aby ospravedlnila a vysvetlila svoje konanie.

A čo suseda? Susedku má veľmi milú. Žoviálnu, ústretovú, zábavnú… aspoň takto ju vníma Anika. Poleje jej kvety, vyvenčí psíka, keď ide na služobnú cestu. Susedka nepracuje, má dve malé deti. Pred dvoma rokmi susede požičala takmer 3000 eur. Mala finančné problémy po rozvode, tak aby sa nemusela vysťahovať. Do dnešného dňa je vrátila len dvesto z toho.

Z čoho má vlastne strach?
Anika žije sama, nemá muža ani deti, dokonca už ani rodičov. Jediná blízka osoba je jej sestra, ktorej vždy pomáhala. Nikoho iného nemá. Nemôže si ju pohnevať, s kým by trávila Vianoce, koho by mala? „To sa predsa nerobí!“, vyhlásila Anika na prvom sedení. Prešlo niekoľko týždňov a Anike začalo všetko dochádzať. Uvedomila si svoje strachy a to, že si vlastne lásku a blízkosť kupuje.

Pochopila, že má strach, že ju sestra prestane mať rada, že vzťahy ochladnú a ona ostane opustená ako prst. Jediná osoba, ktorá jej ostane bude suseda, ktorú si tiež nechce pre podobné dôvody pohnevať. Uvedomila si, že suseda využíva jej tolerantnú povahu, spôsobenú strachom, ale aj ona využíva výhody susedstva. Síce sa o tom nikdy otvorene nebavili, je medzi nimi akási nepísaná dohoda. Suseda si časť dlhu u nej odpracováva… už za ňu pár krát poumývala schodište, napečie jej, navarí, keď Anika býva dlho v práci a sama nestíha. Uvedomila si, že má strach, že by o tieto výhody prišla, a nielen to. Má dokonca strach, že by ju poohovárala po celom paneláku, čo by si ľudia pomysleli!

Naučiť sa byť priama!
Aniku ešte chvíľu trápilo, že má byť „zlá“ k sestre a k susede! Zlá čím? Že ich skonfrontuje? Že im povie, čo cíti? Že im povie priamo to, okolo čoho chodila ako okolo horúcej kaše roky? Tu je vidno, aké je zavádzajúce každú našu pohnútku a každé správanie hodnotiť buď ako dobré alebo zlé. Všetko je otázkou uhlu pohľadu. Byť autentická, pravdivá a jasne vyjadriť svoje požiadavky je predsa správne. Dôležité je samozrejme ale aj to, akým spôsobom a za akých okolností to povieme, akými emóciami a tónom to podfarbíme. Anika sa bála otvoriť túto tému, lebo cítila, že je pod tým množstvo emócii. Anika sa desila toho, že by na nich vybuchla, bola príliš tvrdá, že by ich tým ranila. Narušila vzťahy a ostala celkom sama. Mala problém byť „zlá“ v zmysle pripomenúť sestre a susede nepríjemný fakt – „dlžíš mi peniaze“, „sľúbila si, že mi ich dnes vrátiš“. Dusila to všetko v sebe a následne sa v nej vytvoril hnev, ktorý ju po nociach zožieral.

Kde sa vzal hnev?
Hnev je prirodzená reakcia na pocit frustrácie a bezmocnosti. Napriek tomu, že Anika mala nespočetné množstvo možností, ako situáciu vyriešiť, nevidela ich. Bála sa prekročiť pomyselnú zónu, o ktorej bola presvedčená, že je to niečo, čím by si vzťahy ohrozila, zničila a seba uvrhla do nemilosti. Za mnohými jej strachmi boli presvedčenia, ktoré sa vytvorili v detstve na základe negatívnej skúsenosti. Anika v detstve zažívala často ostrú kritiku a výčitky za to, že bola úprimná (prostoreká) a zachovala sa sebecky (myslela na seba). Išlo zväčša o banality, ale spôsobilo to v nej blok a následne strach obhájiť seba a svoje záujmy.

Pochopením a uvedomením si získavame odvahu
Pochopením súvislostí a nezmyselnosti svojho konania Anika postupne začala meniť svoj postoj k sebe. Našla odvahu otvorene si so susedou i setrou o tom, čo sa deje pohovoriť. Sama bola prekvapená, ako sa jej uľavilo. Hoci sa bála, že nebude pochopená, stal sa pravý opak. Ich vzťah sa zlepšil a prečistil. Dnes už medzi nimi nie je dusno.

Anika mala strach, že síce by peniaze späť získala, ale stratila by niečo omnoho cennejšie.

Strach, ktorý vznikol kdesi v detstve, mal pôvodne slúžiť na ochranu, dnes bol už neopodstatnený. Bránil jej v úprimných a pravdivých vzťahoch, paradoxne jej strach viac škodil, než pomáhal. Prekonaním strachu z odmietnutia a uvedomením si svojej hodnoty sa Anike zmenil život. Cíti sa slobodnejšie a bezsenné noci sa pomaly vytratili.

autorka: PhDr. Radoslava Olajos
Foto: Anett Kállai Tóth