Pocit nedostatočnej sebahodnoty nie je len o pocitoch spojených s menejcennosťou, prehnanou (falošnou) skromnosťou, pochybnosťami o sebe, vnútornou neistotou, nedôverou v seba a rôznymi obavami. Pocit nedostatočnej sebahodnoty môže byť prejavený aj inak. Môže byť zabalený do krásneho obalu, dokonalého zjavu, drahého hávu, ovešaný titulmi a poznáme ho podľa zvýšenej potreby sa druhým zapáčiť, byť pre nich prijateľný, zaujímavý a obdivovaný, hoci len zjavom, správaním, šarmom, či výrečnosťou. Ide o kompenzáciu, čiže prekonávanie, či zakrývanie svojich menejcenných pocitov zvýšeným úsilím, čo vedie k vyčerpaniu a často aj k pocitom prázdnoty.
Pocit nedostatočnej sebahodnoty je spojený s veľmi zlým znášaním kritiky. Môže ísť len o náznak nespokojnosti s tým, čo robíme. Kritika spustí silný hnev a odpor. Obzvlášť ťažko je prijímané odmietnutie, hoci len z dôvodu nastavenia tesnejších, dokonca zdravých hraníc druhého človeka. Zvýšená vnímavosť na odmietnutie (odstrčenie na vedľajšiu koľaj, nebyť prioritou druhej osobe) je vnímaná ako „nie si pre mňa dosť dobrý“, čiže nie som dosť dobrý, som nemilovaný, nechcený, niečo so mnou nie je v poriadku a som nehodný lásky. Vracajú sa nezrelé ohrozujúce pocity väčšinou prameniace z detstva, čo výrazne narúša vzťahy v dospelosti.
Prejavom pocitu nedostatočnej hodnoty je aj nutkanie alebo potreba na seba pútať pozornosť, prakticky je jedno, či vhodne alebo nevhodne. Od nevinných selfíčiek na FB cez sebapresadzovanie sa manipuláciou, pútanie pozornosti na seba a vynútenia si lepšieho zaobchádzania cez chorobu, rozmary alebo špeciálne požiadavky.
Netreba však nič zovšeobecňovať, pretože keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. Platí to aj v tomto prípade. Uspokojivý pocit „som dosť dobrý“ nastane, ak z vonku príde ocenenie, obdiv a potvrdenie svojej výnimočnosti. Niektorým postačí, ak na nich niekto žiarli alebo im závidí. Už to, že sa nimi niekto zaoberá, vnímajú ako prejav ich (seba)dôležitosti, aj keď zavistlivcov a neprajníkov odsudzujú a vnímajú negatívne.
Pri pochvale rastieme, akoby energia stúpala a život mal hneď krajšiu tvár, zrazu má všetko zmysel. Pri odmietnutí, prehliadnutí a vlažnosti prichádza sklamanie, smútok, dráma a emočný prepad. Precitlivenosť a zvýšená vnímavosť na zosmiešnenie alebo poníženie spôsobuje buď hnev alebo podlahnutie pocitom menejcennosti, zbytočnosti, práznoty a zúfalstva.
Nedostatočný pocit sebahodnoty sa kompenzuje napr. pýchou a narcizmom – nezdravou, zaslepenou orientáciou na seba. Okolie vníma takéto správanie ako rušivé, nezrelé, prehnané alebo nevhodné a tak nato reaguje, čo človeka s pocitom nedostatočnej sebahodnoty zraňuje.
Potreba špeciálneho zaobchádzania sa môže objavovať aj v nenápadnejšej forme, napr. ak je niekomu v miestnosti zima a ostatným teplo alebo tak akurát, vytvára tlak na všetkých ostatných, aby sa mu prispôsobili. Často je motív nevedomý, vyhovením si potvrdí jeho výnimočné postavenie v skupine. Toto pútanie pozornosti a vynucovanie si ohľadov a špeciálnych výhod súvisí aj s detskou potrebou a túžbou – starajte sa o mňa, zaujímaj sa o mňa.
Nedostatočný pocit vlastnej hodnoty sa nedá celkom dobre utajiť. Človek trpiaci menejcennými pocitmi má tendenciu na seba upozorňovať nápadným a špecifickým správaním. Všetko nespracované a nepochopené, čiže všetky tiene priťahujú do života situácie a ľudí, ktoré ho odhaľujú. Spúšťajú hnevy, nedorozumenia a prinášajú rôzne prekážky, ktoré nás konfrontujú s nedostatočnosťou. Tieň je vždy spojený s menejcennosťou, s tým, čo je neúnosné na sebe prijať, považujeme to za nechcené a zahanbujúce. Cesta z utrpenia je o sebapoznaní a pochopení toho, prečo robíme, čo robíme. Pochopením seba sa oslobodzujeme zo zajatia menejcenných pocitov.
Ak sa vás téma dotýka, ocitli ste sa v situácii, kedy vás život vyzýva pochopiť hlbšie seba, svoju sebahodnotu, vzťahy, ktoré sú neuspokojivé a plné nedorozumení, uvedomiť si kde sa nachádzate a čo od seba a života chcete, je vhodný čas si urobiť v sebe poriadok. Je možné sa na cestu do hlbín seba vydať sami, lepšie a rýchlejšie sa však zorientujete v sprievode skúseného terapeuta na individuálnych sedeniach.
autor: Radoslava Olajos, hlbinná terapeutka
foto: Anett Kállai Tóth