Ako MiIchal pochopil…

Už na prvý pohľad neistý a skľúčený Michal prišiel do poradne s naliehavým problémom: „Je to nespravodlivé! Napriek tomu, že sa snažím bývalej manželke i svojej matke vyhovieť, prispôsobiť sa a robiť všetko, čo im na očiach vidím, stále sa cítim zle. Ony sú kruté… nerozumejú mi, neberú na mňa ohľad…“ spustil zúfalý Michal hneď na úvod. „Ja už ďalej nevládzem!“ dodal s veľmi presvedčivým tónom a uprel na mňa bezradný pohľad.

Michal je rozvedený, odvrhnutý a dobrý tak na servis okolo domácnosti a obskakovanie. Obskakovanie okolo zadku žien, troch žien jeho života (matka, exmanželka a dcéra)… aspoň takto sa o sebe vyjadril. Trápia ho úzkosti, nespavosť, pocit menejcennosti. Má pocit viny, že zlyhal na plnej čiare. Prispôsobuje sa bývalej manželke, ktorá mu nechce dávať dcéru v dohodnutý čas. Narozpráva mu iba výhovorky o tom, že raz je chorá, inokedy má z krúžku sústredenie, na čo sa veľmi teší. Predsa jej nemôže kaziť radosť… Ale sťažovať sa, napokon, nemôže. S dcérou je ažaž. Vždy, keď jeho bývalá manželka nestíha vyzdvihnúť dieťa zo školy, či z krúžku, Michalovi volá, aby to zabezpečil. A on to urobí. Pre svoju dcéru by predsa urobil čokoľvek. Michalovi v podstate až tak neprekáža, že ním jeho bývala manipuluje a využíva jeho ochotu a zmysel pre zodpovednosť. Len ho mrzí, že s ním komunikuje ako s handrou a všetko vníma ako samozrejnosť. Občas si na ňom vylieva zlosť, dokonca aj teraz po rozvode.

Michal sa s manželkou rozviedol, pretože nedokázal uspokojiť jej nároky a požiadavky, prestal jej byť už dobrý. Údajne jej liezol na nervy, málo zarábal a začala sa pri ňom nudiť. Michal naozaj pôsobil ako poslušný psíček bez sebaúcty, tak trochu si koledujúci svojím prístupom o kopanec. Už dlhší čas pred ich rozchodom vnímal, ako sa vzďalujú. Chybu vždy hľadal len v sebe. Ich manželstvo stroskotalo v podstate kvôli nemu, sebakriticky uviedol. Cíti sa vinný, že to nezvládol, nevyhovel, hoci sa tak snažil. Cíti sa bezmocný.

Jeho milovaná a obdivovaná žienka predsa za nič nemohla. Atraktívna, ambiciózna… nemá chybu. On mohol byť rád, že si taká úžasná žena vzala takého bezvýznamného muža, ktorý ju nedokáže poriadne ani uživiť, zabaviť a nadchnúť. Pritom Michal rozhodne nepatrí medzi lúzrov, čo by nedokázali zabezpečiť rodinu. Podniká a maká. Väčšinu peňazí investuje do dcéry, nechce, aby jej niečo chýbalo. Spláca hypotéku na byt, ktorý nechal v užívaní manželke pre dcéru. Je jej vďačný, že sa o ňu stará. Michal sa uskromnil, nasťahoval sa k svojej chorej mame do jednoizbového bytu, kde pomáhal aj jej. Ako jedináčik cítil potrebu doopatrovať slabnúcu matku, mimochodom, tiež s manipulatívnymi sklonmi. Asi nie je náhoda, že si vzal za manželku práve Patríciu, ktorá sa v mnohom správala k Michalovi podobne jako jeho mama. Vyvolávali v Michalovi pocit viny, cez ktorý ho obe úspešne dostali tam, kam chceli, čiže ho manipulovali.

Michal sa zmietal medzi pocitmi viny, ak nevyhovie a pocitmi nepohody a únavy, keď vyhovel. Tieto striedajúce sa pocity mu brali pokojný spánok. Nedovolil si cítiť potlačovaný hnev. Michala ťažili pocity viny a bol ochotný robiť rôzne veci, aby sa zapáčil, aby ho mali rady. Chcel odčiniť svoju bezcennosť, malosť a zlyhania.

Už v detstve Michal zažíval pocit viny, už len za to, že je, za to, že je muž. Jeho otec zlyhal na plnej čiare, opustil ich a on sa snažil celý život, aby podobne ako jeho otec nezlyhal. Bál sa toho ako čert kríža. Samozrejme si to roky neuvedomoval a to mu strpčovalo život.

Strach a pocit viny nás nútia sa správať neprirodzene, neslobodne.

Prvý pokrok som zaznamenala, keď si uvedomil, že je unavený a plný hnevu, že ho len využívajú a nie sú mu ani vďačné. Tobôž láskavé, či vľúdne. Pochopil, že lásku a pozornosť si človek nemusí zaslúžiť obetovaním sa a vyhovením. Čím sa viac snaží, tým ho viac využívajú a menej si ho vážia. Akoby bol dobrý už len na to, aby okolo nich skákal. O to, ako sa on cíti nikoho nezaujíma a už aj jeho dcéra sa k nemu správa podobne ako mama. Michal len prekvapením otvára oči, no ani voči dcére sa nevymedzil. Prečo? Nevie ako! Analyzovali sme to mnohokrát, rozoberali sme to z viacerých pohľadov. Keď už vyskúšal naozaj všetky možnosti, ktoré „ženy“ jeho života zmietli zo stola, pretože v podstate zmenil len obal, jadro ostalo – nízka sebaúcta – dostal sa do bodu, keď si uvedomil, že síl mu ubúda, terapia trvá už dlhší čas a nič…

Michal mal z počiatku pocit, že mu sedenia nepomáhajú, že tento spôsob terapie nie je najšťastnejší. Rozumie síce tomu, čo sa deje, ale jeho život sa veľmi nezmenil. Uviazol v začarovanom kruhu. Na všetko potreboval vysvetlenie, odpoveď, točil všetko v hlave. Nemalo význam ďalej analyzovať ani jeho minulosť, ani neustále sa dokola objavujúce vzorce a situácie. Potreba si niečo vysvetlovať, rozumieť tomu racionálne je obrana, ktorá nás oddeluje od skutočných pocitov, ktoré je nevyhnutné si zažiť, ucítiť a uvedomiť. Inak sa v procese zmeny nepohneme ďalej.

Ten, kto nie je prijatelný pre seba, ten nevie prijať ani druhých. Ten sa stáva neprijateľný pre ostatných. Ten kto nemá úctu sám k sebe, ten ju nemá ani k ostatným. Tí si ho tiež nevážia a tak vznikajú neúnosné situácie, ktoré nás donútia k sebareflexii.

Bol zablokovaný, mŕtvy, bez emócii, chodiaca múmia. Jeho stále sa opakujúca otázka „Poraďte mi, čo mám robiť?!“ ma nakoniec vyprovokovala. Spontánne zo mňa energicky vyletelo: „Prestaňte sa ľutovať! Začnite žiť! Kto je zvedavý na škemrajúci vecheť! Začnite sa správať ako chlap, ukážte čo vo vás je! Ja tam niekde hlboko, veľmi hlboko cítim muža, ale ak mu nedovolíte sa prejaviť, je zbytočná akákoľvek terapia.“ Moja odpoveď ho prirodzene šokovala. Sama som bola zvedavá, ako bude terapia pokračovať. Či terapeutický vzťah je natoľko pevný, aby padli slová na úrodnú pôdu. Michal ucítil hnev, niečo vo vnútri sa pohlo. Odmlčal sa a potom sa šibalsky usmial. Rozžiarili sa mu oči. „Vy cítite, že som MUŽ, že mám silu?“ Potvrdenie mu nasadilo chrobáka do hlavy, odchádzal zamyslený.

O dva týždne prišiel Michal na terapiu celkom inak naladený. Už do miestnosti vkročil sebavedomo. Priznal, že ho minulé stretnutie natoľko nahnevalo a vyprovokovalo, že sa (konečne) začal zaoberať tým, čo v skutočnosti chce ako muž. Akoby zázrakom sa tentokrát začal nalaďovať na seba aj emočne a vzal do úvahy aj jeho prirodzené pudy. Spustilo sa to v ňom ako vodopád. Uvedomil si, že túži po žene a „normálnom“ vzťahu, kde bude nosiť nohavice on! Toto zistenie ním prešlo ako očistná vlna. Na druhý deň išiel s kamarátmi po pol roku do mesta sa zabaviť, dovolil si aj vypiť. Naschvál nešiel autom, ako to mával vo zvyku. Uvoľnil sa a dokonca spieval na karaoke, tancoval a flirtoval s neznámou kráskou. Na druhý deň, keď očakával pocity viny… neprišli, čakali ho raňajky a krásny výhľad z okna bytu jeho novej milenky. Nečakane sa cítil slobodne a fantasticky. Zbalil takú babu! Už týždeň spolu randia. Zamiloval sa! S novou energiou začal riešiť aj vzťah s matkou a exmanželkou. Prirodzene mal potrebu sa vymedziť a vytvoriť priestor na rozvinutie nového vzťahu. Matka nemala slov, dokonca v jej očiach stúpol. Úprimne sa potešila a akoby ožila spolu s ním. Bývala manželka jeho tónu, ktorý bol tento krát pokojný, ale jednoznačný vyhovela. Michala to síce prekvapilo, ale zároveň vedel, že si jednoducho presadí svoje. Mal motiváciu. Pochopil, že vynucovanie si rešpektu sebaobetovaním si „dobrý“ pocit a sebaúctu nezabezpečí.

Kým si neuvedomil a nenašiel odvahu priznať si čo cíti a potrebuje, jeho život bol plný úzkostí, nespokojnosti a frustrácie. Michal si dovolil urobiť, čo chcel. Vyjadril svoj názor, jasne a rázne si určil pravidlá vo vzťahu. Neuverili by ste, ale ženy jeho života ho rešpektujú.

Ľudia okamžite zaregistrujú zmenu nášho postoja k sebe.

Michal si uvedomil, čo chce, čo v ňom drieme. Hnev je dobrý štartér, len nesmie byť otočený smerom dovnútra. Michal pochopil PREČO chce byť mužom, a cestu AKO to dosiahnuť mu priniesli okolnosti. Zameral svoju pozornosť na nové možnosti, ktoré zmenou postoja uvidel. Dovolil si uvoľniť sa a opustiť nezmyselné obmedzenia, staré vzorce.

Možno vás zaujíma, či sa aj jeho nová známosť po období zamilovanosti nezmenila na manipulatívnu beštiu. To ukáže čas. Sú spolu takmer rok, dobrým znamením je, že si našiel iný typ ženy. Cíti sa pri nej ako MUŽ. Pocity viny a nespavosť zmizli. Michal terapiu už nepotrebuje, pred dvoma mesiacmi sme ju ukončili.

autor: PhDr. Radoslava Olajos