Nič neprichádza do života náhodou, bez príčiny. Vždy je to následok nášho myslenia, správania, prístupu čí rozhodnutí, hoci si toho nemusíme byť vedomí.
Porozprávam vám príheh o Veronike, ktorá potrebovala veľa skamania zažiť, aby pochopila, že sa na nikoho nemôže spoľahnúť. Veronika bola bezradná, muž si našiel milenku, jej manželstvo prechádzalo vážnou krízou. Chodila ako kôpka nešťastia a vinu za jej trápenie hádzala na muža.
Vravela, „snažila som sa byť dobrá manželka. Robila som všetko, čo odomňa manžel žiadal. Starala som sa o seba, dieťa, domácnosť i manžela. Mala som pocit, že všetko je v poriadku…, že naše manželstvo funguje. Prečo si môj manžel našiel frajerku? Prečo ma zradil? Čo mám robiť, aby som manželstvo zachránila?“
Ak ste v podobnej situácii a kladiete si podobné otázky a nenachádzate uspokojivú odpoveď, je dobré sa pýtať aj trošku inak. Čo vlastne chcem ja? Naozaj mi manželstvo vyhovuje v podobe, v akom je? Čo vlastne znamená byť dobrá manželka?
Na otázku, či bola Veronika skutočne spokojná v manželstve, pred odhalením manželovej nevery, odpovedala: „Keď mám byť úprimná, tak ani nie. Nebolo to ideálne, aj keď som sa snažila. Manžel mal vždy jasnú predstavu, ako má čo byť a ja som sa prispôsobovala. Robila som mu po vôli. Najskôr preto, že som nechcela muža dráždiť. Keď som mu oponovala alebo nevyhovela, zúril. On sa totiš nerád prispôsobuje. Keď som chcela byť s ním, prispôsobiť som sa musela ja!Keď prišlo dieťa, tak sa všetko točilo okolo neho a už som to toľko neriešila. Môj muž má rád doma kľud a poriadok. Ak som nestíhala upratať, alebo jedlo nebolo podľa jeho predstáv, vyčítal mi to. Neustále ma kritizoval. Keď som vybuchla, pretože som cítila tlak a frustráciu, tak buchol dverami a nebolo ho. Údajne som ho tým, aká som nemožná znervózňovala. Prestala som teda byť hysterická a zo strachu som okolo neho chodla po špičkách. Vždy všetko bolo v poriadku. Robila som tak, aby mi nemohol nič vyčítať, a aby bol doma kľud. Snažila som sa byť dobrou manželkou.“
Čo vlastne znamená, byť dobrou manželkou? Veronika bola otázkou najskôr zaskočená a potom odpovedala: „Ja ani neviem, pretože akokoľvek som sa snažila robiť tak, ako on chcel, tak aj tak to nebolo dobre.“ Veronika začala najskôr so sklamaním v hlase, ale ako sa rozhovorila zčervenela v tvári, až ju celkom ovládol hnev. „Raz mu vadili nepopárené ponožky, potom riad v drese, to že nemá kľud na oddych po práci, keď mu malú dám na starosť, inokedy že nemám oholené nohy… Úplné nezmysly, ale vtedy som si naozaj myslela, že je chyba vo mne. Viete, ja som to vždy prekusla, ale neskutočne ma tým vytáčal. Nenávidela som ho za to! On nebol pre mňa ochotný urobiť nič, keď som ho požiadala, poprosila… naozaj bolo to len výnimočne, čo mi vyhovel a aj to prevracal očami, že iné ženy to samy zvládnu bez problémov.„
Kritika partnera je testom našej vnútornej sebaistoty a sebahodnoty.
Je dôležité, ako zareagujeme. Ak máme o sebe pochybnosti, necítime sa byť dosť dobré a neveríme si, budeme vnímať partnerove poznámky a pripomienky citlivejšie a bude sa v nás prehlbovať pocit nedostatočnosti, menejcennosti a nakoniec budeme o sebe viac a viac pochybovať.
Ak Veronika vníma seba ako bezmocnú, menejcennú, neistú, nie dosť dobrú, prejavilo sa to aj vo vnímaní seba v roli manželky. „Robila som maximum a vidíte… čoho som sa dočkala. ZRADY a poníženia! Neskutočne ho za to nenávidím!“, vraví Veronika.
Vzťah nie je výmenný obchod v zmysle: Ja tebe vyhoviem, ty mne musíš na oplátku tiež vyhovieť a presne v tom, čo si ja zaumienim. Ja to robím z lásky k tebe, tak aj ty ma ľúb! Ja som sa ti obetovala, teraz musíš ty. Nefunguje to tak.
Môže sa Veronika snažiť sto krát viac byť dokonalou manželkou. Neprinesie jej to lepší pocit zo seba a nedočká sa za tú snahu uznania a lásky od manžela, keď dovolí, aby sa k nej správal manžel nepekne.
V snahe vyhovieť mu, bez následných prejavov úcty a lásky, v nej bude frustrácia a hnev len stúpať. Muž ľahko vycíti, že si môže posúvať hranice a časom si dovolí takmer čokoľvek, ako napr. u Veroniky, mať aj milenku.
Veronika chcela, aby bol jej muž spokojný, aby o neho neprišla. Stala sa na ňom závislá. Dala jeho potreby, priania i vrtochy na prvé miesto. To jej vzalo vnútornú silu a časom aj sebaistotu. Mužovi to spočiatku imponovalo, ale nerozumel tomu, prečo je na neho občas nepríjemná a podráždená.
Tak, ako si žena prestáva vážiť samú seba, prestáva si ju vážiť aj jej muž.
A čo vlastne chce Veronika, čo jej v manželstve chýba? „Priala by som si niekoho, kto ma pochopí, výjdeme si v ústrety, navzájom si pomôžeme. Budeme sa vedieť dohodnúť a nebude mi nič vyčítať a ponižovať ma. Bude nám spolu dobre a budeme si to užívať. No, taký normálny vzťah.“
Všetko, čo nám chýba si najskôr musíme vedieť dať aj sami, aby sme sa nestali na druhých závislí. Nesieme následky nie len za to, čo urobíme, ale aj za to, čo neurobíme pre seba.
Veronika čakala, že jej to poskytne partner. Verila, že ak sa bude správať tak, aby ho potešila, aby mu vyhovela, bude ju mať za to rád. Skúsenosť ju však donútila pochopiť, že si to nemôže vynútiť, ani inak vymôcť od manžela.
Čím viac sa necháme ovplyvňovať a manipulovať druhým, tým menej si budeme sami dôverovať. Čím dlhšie dovolíme druhému si s nami robiť, ako sa mu zachce, tým menšiu silu máme sa vzoprieť, pretože sa topíme vo svojich pochybnostiach. Začíname viac veriť jemu, ako sebe. Čo robiť, aby sme si vybudovali zdravé sebavedomie a zosilneli?
Nastal čas prehodnotiť vzťah. Nie len ten s mužom, ale aj Veronikyn, samej k sebe. Aké boli motívy na začiatku vzťahu a ako to je teraz?
„A to mi má byť akože dobre samej so sebou?“ spýtala sa smutne Veronika ešte mnoho krát, až kým jej to došlo. Koľko poníženia a odmietnutia musíme zaziž, aby sme si uvedomili, že sme na kolenách a nič iné nám neostáva, nikto nás neríde zachrániť ani nám nedá to čo sme si dlžní sebe, ako prijať svoju bezmocnosť, to, že sme slabí a v tejto pokore si otvoriť oči, či skôr srdce a sebe dovoliť si ísť za tým čo nám chýba? Smútok nás spája so sebou, s tým, po čom v skutočnosti túžime. Tak ako Veronika až vtedy, keď už pustila všetky nádeje, výhovorky a otázniky, ucítila pokoj. Pokoj prijatia toho, že tu a teraz je v tejto situácii a nevie čo ďalej. Precítením a zažitím tohoto stavu sa paradoxne rozjasnilo a objavila v sebe silu nabrať odvahu do vecí, ktoré pred tým pre ňu boli nepredstaviteľné.
Ak sa vás téma dotýka, ocitli ste sa v situácii, kedy vás život vyzýva ujasniť si priority a hodnoty, pochopiť hlbšie seba, svoju sebahodnotu, uvedomiť si kde sa nachádzate a čo od seba a života chcete, je vhodná doba si urobiť v sebe poriadok. Buď sami alebo v spolupráci so skúseným psychoterapeutom alebo vzťahovým terapeutom na individuálnom sedení.
autorka: Radoslava Olajos hlbinná a párová terapeutka
Súvisiace články:
Neverníci nás učia, ako byť verná sebe
Kríza vo vzťahu ako šanca lepšie si porozumieť
Obetovať seba alebo manželstvo?
Hry a masky vo vzťahoch
Koľko agresivity sme sme ochotné znášať vo vzťahu?