Hnev. Čo s ním?

Hnev patrí medzi základné emócie. Hnev súvisí s pudom sebazáchovy, spája sa s agresivitou. Tá môže mať rôzne formy, od pasívnej, kam patrí ľahostajnosť až po celkom zjavnú, vyvolávajúcu hrôzu a strach. Hnev je v niektorých náboženstvách zaradený medzi hriechy. Možno preto, že zaslepuje a často spáli to, na čom nám záleží.
Ako každá emócia, aj hnev je ukotvený v tele. Hnev aktivuje predovšetkým hornú časť tela. Solár, hrudník, ramená, ruky, krk a oblasť hlavy. Hnev nás aktivuje, dodáva odvahu povedať „dosť, stačí“. Prítomnosť hnevu pociťujeme cez príval energie a nutkanie reagovať, konať neuvážene, impulzívne, často útočne. Fyzicky alebo slovne. Aj keď je hnev pomocníkom a obranou, nekultivovaný hnev sa riadi starým známym: najlepšia obrana je útok.

Ako využívať hnev vo svoj prospech?
Každý pocit a emócia sú informácie a akýsi vnútorný kompas, aby sme si uvedomili, čo sa deje v nás a ako na nás pôsobí to, čo sa deje v okolí. Nemá význam hnev a jeho prejavy ignorovať. Pomáha nám zorientovať sa v tom, kde sú nám prekračované hranice a v prípade potreby nám dá silu sa chrániť. Asi ste si už všimli, že ak ste nahnevaní, ste odvážnejší. To je nádej pre úzkostnejších a bojazlivejších ľudí. Stačí sa naučiť s hnevom vedome pracovať vo svoj prospech. Hnev je zároveň nositeľom sily, vďaka energii, ktorú uvoľňuje a prináša.

Potláčaný, neuvedomený hnev býva prekrytý pýchou alebo strachom. Najčastejšie sa pýcha prejavuje falošnou slušnosťou, blahosklonnosťou a potrebou dokázať, že ja som lepší, ja sa nehnevám, ja to nemám zapotreby. Máme strach si dovoliť prejaviť hnev, byť autentickí, bojíme sa následkov. Potlačovaný hnev nám škodí. Na nevedomosti je záludné to, že si neuvedomujeme, že sme plný hnevu. Vytvárame si o sebe prijatelné ilúzie a sebaklamy.

Nenávisť a hnev na partnera, je znakom, že chceme milovať, niečo však nie je v poriadku. Hnev býva obranou, v našej bezmocnosti, ak ľúbime nešťastne. Hnevom sa snažíme oddeliť, získame ním energiu, aby sme konali inak. Hnevať sa na niekoho znamená byť k nemu pripútaní. Hnevať sa znamená, že sme ešte nepochopili.

Čo sa stane, ak sa na povrch dostane potlačený hnev?
Energiu hnevu môžeme otočiť na seba, čo sa prejaví rôznymi sebadeštruktívnymi sklonmi, od spochybňovania sa, podceňovania sa až po sebazničujúce rozhodnutia. Neprežité a neuvedomené emócie sa ukladajú v tele, spúšťajú choroby, bolesť, stuhnutosť svalstva, obmedzenie funkčnosti orgánov a procesov v tele.
Ak ho otočíme smerom von, prejaví sa rôznymi spôsobmi agresivity a manipulácie voči okoliu, často tým najbližším. Otáčame ho predovšetkým na tých, kde cítime, že nám to prejde, kde si môžeme bezpečne vyliať svoju zlosť. Hnev spôsobuje v medziľudských vzťahoch tlaky, aj keď nie je priamo prejavený. Ťaživé dusno, ktoré vzniká vo vzťahoch, je spôsobené pasívnou agresivitou. Čiže ignoráciou, ľahostajnosťou, nezáujmom, ponižovaním a znehodnocovaním, napr. uprednostnením iných pred partnerom, neochotou komunikovať, nedodržiavaním dohôd a pod.

Všetko, čo vyšleme, sa nám vracia. Hnev aj agresivita sa nám vždy vráti späť. Ak nechápeme tento princíp, má tendenciu byť nápadnejší, čiže tvrdšie prichádza, aby sme ucítili.

Mnoho ľudí sa ocitá v ťaživej situáci. Neprejaveným hnevom ničíme seba, prejaveným vzťahy. Aj keď máme pocit, že o svojom hneve vieme, často sme schopní vnímať len špičku ľadovca. Neuvedomujeme si súvislosti, prečo sa hneváme a nemáme nad tým, čo robíme takmer žiadnu kontrolu. Sme doslova mučení hnevom, zlosťou, neustále nám čosi vadí. Na niečo sa ani len nevieme pozrieť. Sme otrávení tým, ako to je, akí ľudia sú. Žijeme odporom a nesúhlasom. Kým nie sme schopní vnímať a pochopiť, že to, čo vidíme vonku je vlastne v nás, sme len na začiatku.

Cesta ako sa vyslobodzovať z utrpenia spôsobeného nevedomím.
Prvý krok je si uvedomiť, že sa hneváme. Je nutné si to dovoliť, nehanbiť sa za to. Hnev si môžeme uvedomiť pred tým, ako impulzívne zareagujeme. Pred tým, než spôsobíme viac škody, ako osohu. Môžeme si ho uvedomiť cez telo, aj keď si nie sme vedomí, že nás niečo dráždi, pretože je to prekryté obranou – popretie, vytesnenie.

Ako? Dostať sa do kontaktu so svojimi pocitmi a emóciami. Vnímať svoje telo a to, čo sa v ňom deje. Skutočne si uvedomiť hnev a to, že nás ovláda. Uvedomením a pochopením hnev nad nami stráca moc. Vieme naopak využiť jeho silu v náš prospech.

Ako postupovať?

1. Všímavosť, pozorovanie
Všimnutím si, že sme sa nahnevali, pretože nám pulzujú určité dráhy v tele, typické pre hnev.  Ak si uvedomíme, že sme sa nahnevali, vieme mať naše reakcie lepšie pod kontrolou. Môžeme prehodnotiť, či je nutné zasiahnuť, pretože nám niekto prekročil hranice alebo nezakročiť, pretože je to len zrkadlo a signál toho, že je čas venovať sa sebe a nie sa toľko zaoberať druhými a preto je zbytočné zasahovať.

Všímavosť je možné rozširovať a prehlbovať meditáciou, ale aj inými cvičeniami. Najlepšie je začať byť nezaujatým pozorovateľom, zdržať sa neustálych reakcií a súdenia toho, čo vidíme.

2. Pravdivosť a úprimnosť
Ruku na srdce, každý v hĺbke duše vie, ako to má. Len sa nám to občas nehodí. Byť k sebe úprimný a poznať svoju pravdu. Čiže, ako to mám. Nech už naše poznanie je akékoľvek, pokojne si ho priznajte. Však čo je na tom? Neskôr môžeme zisťovať, prečo práve toto cítim. Zväčša je to spojené s osobnou skúsenosťou, či presvedčením. Spomaľte a venujte obráteniu pozornosti do seba dostatočný čas. Volá sa to sebareflexia, sebaspytovanie. Vyžaduje to trpezlivosť, nezaujatosť a cit, aby sme rozlíšili sebaklamy. Aj to, že nám to neide je poznanie, pravdivé poznanie toho, ako to máme v prítomnom okamihu.

Ako na to? Ak si nevieme sami rady, je dobré vyhľadať niekoho, kto to už vie. Samotná prítomnosť, všímavosť, ako žije, premýšľa a koná nás mení. Je zbytočné si pýtať návody. Poznanie je cesta. Hnev je cenný pomocník na sebapoznanie.

3. Ochotou pripustiť zmenu – zmenu postoja
Z bojovného, k prijímajúcemu. Čiže opustiť pozíciu strachu a dovoliť si byť pokojný. Uvedomiť si, že všetko čo mi vadí, súvisí so mnou, s mojou nevedomosťou.

Všetko s čím bojujem a vidím vonku, nechcem vidieť a spájať so sebou.

Všetko čo potrebujeme, je všimnúť si to. Začať vnímať súvislosti a pripustiť si, že som sa mýlila, že to nemusí byť tak, ako chcem ja. Pýtajte sa sami seba, ako ste k tomu, čo si teraz myslíte, o čom ste presvedčení, prišli. Prečo si to myslíte?

Podrobte svoje presvedčenia kritike a prehodnoteniu, dovoľte si získať odstup. Nespájajte sa so svojimi presvedčeniami. Pokojne ich mente, ak cítite, že už nedávajú zmysel. Nie je nutné si o všetkom niečo myslieť, mať to zaradené. Mnohé veci v živote sú zložitejšie a tak je prirodzené, že naše presvedčenia sa skúsenosťami a získavaním informácii budú meniť. Zaškatuľkovavaním obmedzujeme sami seba.

Hnev ako obrana proti narušiteľovi prichádza, ak nám niekto nabúra naše vidienie sveta inými argumentami. Ak je názor či presvedčenie prebrané, bolo nám podstrčené, nie sme si ním vo vnútri istí a tak konfrontácia v nás vyvoláva pochybnosti, prichádza hnev. Vnímame to ako útok. Ak vám vie niekto nabúravať vaše presvedčenia, možno je načase ich prehodnotiť. Ako?

Pýtajte sa sami seba: Je mi prednejšie spoznať pravdu, alebo si udržať pôvodné presvedčenie? Čo bude pre vás znamenať myslieť si niečo iné? Čo bude inak? Čo sa stane, ak zistíte, že pravda bude niekde uprostred? Čo ak, naozaj nezáleží na tom, kto má aký názor? Musí to byť zdroj môjho hnevu, že sú veci inak, ako by sa mi páčili?

Prácou na sebe získavame poznanie. Získame väčšiu slobodu, budeme však vyzývaní stať sa silnejšími. Poznanie seba a odvaha pripustiť si, že som sa doteraz mýlila vedie k vnútornej sile. Reagovať na prichádzajúce láskavým postojom, nie bojom, je oslobodzujúce. Dostávame sa na úroveň vedomia, kedy už chápeme, že Láska je silnejšia ako hnev.

Hnev nám zatemňuje zrak. Odkrývať poznanie a ochota spájať sa s tým v nás, čo sme doteraz nepripúšťali, je spájanie sa so svojím skutočným Ja. Bez prebudenia citu, čiže precitnutia to však nejde. C.G.Jung to nazýval individuačný proces, čiže stávame sa viac sami sebou, stávame sa celistvejšími.

Ten kto pozná sám seba, získava skutočnú moc. Nie takú, ktorá pramení z energie hnevu a sily vôle, čiže z ega, ale z prenikajúcej sily duše, ducha. Z tej časti nás, ktorá je božská, spojená s láskou a tvorivou iskrou. Máme ju v sebe každý, stačí sa k nej dostať cez nánosy, ego programy, predsudky a obrany, ktoré už doslúžili.

Ak sa vás téma dotýka, ocitli ste sa v situácii, kedy vás ovláda hnev a iné emócie, je vhodná doba si urobiť v sebe poriadok. Buď sami alebo v spolupráci so skúseným psychoterapeutom alebo vzťahovým terapeutom na individuálnom sedení.

Ak vás téma sebaovládania a práce s hnevom zaujala, prečítajte si:  ANGER MANAGMENT.

autorka: Radoslava Olajos hlbinná a párová terapeutka

Súvisiace články:
O sebapoznaní
Kríza vo vzťahu ako šanca lepšie si porozumieť
Obetovať seba alebo manželstvo?
Hry a masky vo vzťahoch
Koľko agresivity sme sme ochotné znášať vo vzťahu?

foto: Anett Kállai Tóth