Karanténa a ponorková choroba vo vzťahoch

V čom je rozdiel, že na niektorých karanténa a s ňou spojená ponorka doľahne v jej deštruktívnej podobe, inde môže pomôcť ujasniť si pravidlá vzájomného spolužitia?
Veľkú rolu hrá typ osobnosti a v akej fáze manželstva sa nachádzame. To, ako budeme schopní riešiť prichádzajúce problémy a zvládať v sebe a na druhom prejavy ponorky záleží predovšetkým na našej emočnej a vzťahovej zrelosti, na úrovni nášho vedomia. Vedomejšie a zrelšie osobnosti budú prekonávať vzťahové nástrahy s väčším odstupom, rozvahou a využijú skúsenosť na poznanie a posilnenie vzťahu.

Viac záleží na tom, ako pristupujeme k problémom ako to, čo sa nám deje.

Sú typy osobností, ktoré nebudú hľadať nové a funkčnejšie spôsoby komunikácie a riešenia problémov. Nemajú schopnosť odolávať stresu a tlakom, podľahnú ľahšie negativizmu a strachom. Našou úlohou je nepodľahnúť rovnako panike a strachu, nájsť spôsob, ako si nenechať vziať svoj pokoj a nadhľad. Taktiež spolužitie s rizikovými partnermi bude mimoriadne záťažové pre partnera, ale aj rodinu v týchto podmienkach. Niekedy je riešením odsťahovať sa a nežiť spolu celé týždne v permanentnom strese a napätí.

Pocit ohrozenia z vírusu však ľudí aj stmeľuje. Hlboký podvedomý strach o zdravie a život blízkych nás robí tolerantnejšími, ustúpime od malicherností, sebectva a konáme viac tímovo.

Čo prináša karanténa do vzťahov?
Skutočnosť, že páry a rodina teraz trávia oveľa viac času spolu ako mali vo zvyku, otestuje ich vzťahy. Vzťahy sú výraznejšie zaťažené. Navyše neistota, úzkosť a frustrácia v nás počas karantény prichádza vo vlnách. Emočne sa viac ovplyvňujeme. Nie je veľmi kam uniknúť, sme vystavení našim vzájomným náladám a stavom. Viac sa nás dotýka to, čo partner prežíva, keďže sme v jeho poli pôsobenia.

Na povrch vypláva pravda o tom, ako to naozaj máme nastavené, čo medzi nami funguje a čo nie.

Je možné sa na to pripraviť?
Buďme bdelejší a vnímavejší k sebe. Podchyťme včas svoju potrebu porozprávať sa s partnerom o tom, čo nás trápi a hnevá. Komunikujme priebežne, nečakajme, až nám hnev vyrazí dekel. Hovorí sa, že v hneve sa aj pravda povie, rozumnejšie je ju s citom dávkovať. O tom, viac nižšie.

Zdravé je svoje pocity zdieľať, nie ich prenášať na druhého.

Zdieľajme s partnerom svoj vnútorný svet. Viem, že je náročné s tým začať, ak s tým nemáte skúsenosť. Poznávať svoje vnútro, uvažovať nad sebou a skúmať svoje pocity vyžaduje odvahu. Táto situácia je na sebareflexiu a zdieľanie mimoriadne vhodná, pretože je prirodzené, že sa nám objavia menejcenné a zraňujúce pocity, strachy aj úzkosti. Stačí si ich všimnúť, nepopierať ich, nehanbiť sa za ne. Odhalením a pripustením si svojich slabín a obáv získavame postupne silu.

Na čo by sme nemali zabúdať?
S karanténou prišla príležitosť vyzrieť a uvedomiť si, ako to mám sám so sebou a ako sa mi to zrkadlí vo vzťahoch. Dôležitý je čas na seba, čas na psychohygienu a čas venovaný partnerovi. Mala by v tom byť rovnováha. Najlepšie, ak hneď od začiatku vnímavo nastavíme pravidlá s rešpektom k potrebám všetkých v domácnosti. Každý z nás potrebuje inú dávku blízkosti a rovnako sa potrebujeme od seba aj vzdialiť. Je dobré jasne sa dohodnúť na tom, kto, čo a kedy urobí, kedy sa bude venovať deťom, koľko času bude mať sám pre seba. Potrebná je deľba práce a povinností. Čas venovaný sebe a sýteniu našich potrieb, nám umožní, udržať sa psychicky odolnejší. Preťažovaním sa a zabúdaním na seba klesá naša tolerancia voči druhým. Udržiavaním si hraníc a sýtením si potrieb predídeme alebo zmiernime ponorku a jej deštruktívny vplyv na vzťah.

Čo je to ponorková choroba a ako sa prejavuje?
Rozvíja sa v rámci malých skupín, aj tam, kde si vzájomne ľudia za bežných okolností vychádzajú dobre. Ide o nárast napätia, podráždenosti a neznášanlivosti z dôvodu stereotypu a uzavretia sa pred novými a inými podnetmi. Možeme ju zažiť na dovolenke. Tlak na psychiku a nemožnosť sa prirodzene odventilovať, upokojiť, vyvoláva dusno, hádky a konflikty pre banálne veci, hystériu, obviňovanie a drámu. Pri ponorkovej chorobe docháza najčastejšie k slovným útokom, ale aj k fyzickému napadnutiu druhého, a to preto, že je svojim správaním pre agresora subjektívne neznesitelný – ide mu na nervy. Môžu sa prejaviť alebo zosilniť aj doteraz banálne patologické prejavy u partnerov.

Nezaťažujme vzťah pripomínaním starých krívd
Nič staré na partnera nevyťahujme, pretože nám to v tejto situácii nepomôže. Naopak, zhorší to už aj tak dosť napätú atmosféru. Staré krivdy si prejdime sami v sebe alebo s odborníkom. Niekedy postačí si o tom prečítať dobrú knihu.

Viac teraz potrebujeme druhého podporiť, všímať si to pekné a oceniť to. Na zlepšenie vzťahu je nevyhnutná očista a tá často prichádza s krízou. Nebojme sa ísť do konfliktu a stretu, nebojme sa na rovinu pomenovať to, čo nás ťaží a čo vidíme. Ak nebudeme partnera osočovať a hádzať na neho vinu, je väčšia šanca, že si vypočuje vaše postrehy a zamyslí sa. Niektoré pravdy bolia a niekedy prichádzajú až pod vplyvom emócii, kedy spolu s hnevom vypláva na povrch to, čo nefunguje, nevyhovuje, vytvára napätie vo vzťahu. Kde je láska a úcta, je aj záujem o nápravu, ochota ustúpiť zo svojho v prospech druhého, hľadať nové možnosti. Prispôsobiť sa tempu alebo požiadavkám partnera. Ak sme otvorení, sme čitateľnejší a druhý má šancu nám porozumieť.
Zaujímajme sa o svojich blízkych, venujme im pozornosť, uistime ich, že sa o nich staráme, že nám na nich záleží, že sú v bezpečí. Presuňme pozornosť z toho, čo nás znepokojuje na to, čo nám robí dobre, čo nám prospieva.

Spoločne strávený čas je dobre využiť na prejavy lásky, náklonnosti a na to, aby sme sa k partnerovi priblížili a to nie len slovami, ale aj citovo. Spoznajme, čo náš partner potrebuje, po čom túži a doprajme mu to. Využime spoločný čas na zlepšenie vzťahu, prekonanie toho, čo nás ťaží a trápi. Vzťah v sebe ukrýva mnoho darov. Tak ako vie priniesť starosti a trápenie, vie priniesť to, po čom hlboko v srdci túžime. Po láske, prijatí, pocite bezpečia a uznaní, že sme pre rodinu a partnera dôležití, milovaní.

Vraví sa, že po karanténe môže byť viac pôrodov aj rozvodov…
Karanténa z môjho pohľadu skôr ukáže pravdu o tom, na čom sú vzťahy postavené a môžeme byť prekvapení. A to nie len sklamaní, ale aj potešení tým, že vďaka svojmu partnerovi objavíme stabilitu, pocit bezpečia a súdržnosti. Samotný partner môže prekvapiť a v novej situácii sa zachovať ako hrdina, pravý muž či gentleman. Aj naopak, zrazu muž začne vnímať pred tým rozmarnejšiu ženu ako šikovnú gazdinku a ženu, ktorá ho vie citovo podržať a ocení to.

Môže sa nám stať, že nás karanténa zastihne v období, kedy žijeme s rodičmi alebo svokrovcami. Možno pri jednom sporáku. Vezmime to ako výzvu, nie ako bojovú úlohu alebo údel hodný ustavičného sebaľutovania. Učme sa stíšiť, ustúpiť a pozorovať bez hodnotenia. Časom možno objavíme čaro prijať situáciu, aká je. V tejto chvíli ju nezmeníme, môžeme na ňu pozerať inak. Môžeme si trénovať trpezlivosť a pochopenie pre iné názory a zvyklosti. Ak nám niekto prekračuje hranice, je dobré sa vedieť pokojne ozvať.

Ako viac času využiť na rozhovory, keď ten druhý nemá veľmi záujem?
Ľahšie sa rozpráva o počasí a o tom, čo sa deje v spoločnosti. Ľudia sa najradšej rozprávajú o tom, čo ich zaujíma, vzrušuje alebo emočne sýti. Náročnejšie je baviť sa a ujasňovať si pravidlá prevádzkových povinností a dohodnúť sa tak, aby sa v tom všetci cítili dobre, aby pochopili dôležitosť spoluúčasti. Najťažšie sa rozpráva o prežívaní, o tom, čo je bytostné, na čom nám naozaj záleží, čo nás zraňuje. Zjednodušene by sa dalo povedať, že sa vieme baviť o povrchných veciach alebo ideme po povrchu aj dôležitých vecí, ale ak o niečo ide, do toho sa nám prirodzene nechce. Nie je nám príjemné nečakané sebaodhalenie a konfrontácia. Ľahko vyjde na povrch, čo nemáme v sebe ujasnené, naše slabiny a na akých princípoch fungujeme vo vzťahu. Mnohí ľudia sa o tom odmietajú baviť, hlbšie to rozoberať. Dôvodom je strach. V mnohých rodinách sa hrá so zatvorenými kartami. Tam, kde chýba úprimnosť a otvorenosť, naopak prevláda strach a vyhýba sa nepríjemným situáciám, je veľký priestor na manipuláciu a mocenské hry. Počas karantény máme možnosť okúsiť, spoznať následky našich komunikačných vzorcov a toho, aký to má vplyv na náš vzťah.

Kde začať?
Učme sa počúvať. V prvom rade seba. Spoznajme, ako to sami máme. Čo očakávame od partera alebo aj od iných  rodinných príslušníkov? Chýba nám niečo? Vyhovuje nám, ako to máme nastavené? Ako sa v tom cítime?

Učme sa počúvať partnera. Aby nevznikli dva monológy a následné nedorozumenie, je nutné sa vedieť na partnera vyladiť a počúvať ho. Možno zistíme, že úplne inak zmýšľa ako my. Možno budeme prekvapení, aký je jeho uhoľ pohľadu. Neberme mu ho. Nepresviedčajme ho o tom, že je to zlé, chybné, ani mu nevyčítajme, že je ignorant, sebec a obmedzenec.
Na zlepšenie vzťahu pomáha porozumenie. Odsudzovaním a tvrdým kritizovaním sa navzájom odcudzujeme. Využime čas na premýšľanie o tom, čo vlastne rozhovorom chceme dosiahnuť. Ak máme pocit, že nás partner ignoruje, nemá dostatočne rád, nevie doceniť akí sme dobrí, dokonca máme pocit, že si nás neváži a prajeme si, aby nám prejavil lásku, pozornosť a úctu, je zbytočné ho kritizovať. Dávať seba do lepšieho svetla alebo robiť zo seba obeť, spôsobovať mu nepríjemné pocity výčitkami a manipuláciou. Takto si síce možno získame pozornosť, ale nie lásku a úctu. Vznikne napätie, nezáujem viac komunikovať.

Ak sa vás téma dotýka, ocitli ste sa v situácii, kedy vás život vyzýva ujasniť si priority a hodnoty, pochopiť hlbšie seba, svoju sebahodnotu, uvedomiť si kde sa nachádzate a čo chcete, je vhodná doba si urobiť v sebe poriadok. Buď sami alebo v spolupráci so skúseným psychoterapeutom alebo vzťahovým terapeutom na individuálnom sedení.

autorka: Radoslava Olajos hlbinná a párová terapeutka

Súvisiace články:
Kríza vo vzťahu ako šanca lepšie si porozumieť
Nekazme si vzťah pasívnou agresivitou

foto: Anett Kállai Tóth

Čím menej ega vo vzťahu je, tým lepšie sa v ňom môžeme cítiť.