Minule sa ma na seminári pýtala jedna pani, čo robím pre to, aby som nemala jarnú únavu. Musím priznať, presnú odpoveď nepoznám. Únavu poznám veľmi dobre, mávam ju zväčša po programovo náročnom dni. Občas sa objaví aj nečakane alebo v obdobiach zmien, v tak zvaných transformačných a prechodových obdobiach.
Zaoberala som sa touto otázkou opakovane, nie len túto jar, ale aj minulú. Viem, že niektorí ľudia jarnú únavu necítia, iní majú pocit, že ledva ťahajú nohy za sebou už od februára. Kulminuje to okolo marca.
Na seminároch sa zaoberáme často otázkou životnej energie. Kde si dobíjať baterky a čím? Každý má iný prístup k svojim zdrojom, dokonca sa môžu meniť. Vplyv má nie len strava a životný štýl, ale aj spôsob myslenia a to, ako človek žije, na akej úrovni vedomia je. V akej fáze svojej životnej cesty sa nachádza a aké strasti ho postretli.
Sú obdobia, kedy to nemáme ľahké a sme pod vplyvom rôznych náročných okolností, konfrontácii, povinností alebo sa nachádzame v transformačnom období, čo býva mimoriadne náročné na výdaj energie. Pri transformácii nie je podstatné, aké je ročné obdobie. Pamätám sa, ako ma neskutočná vyčerpanosť zastihla uprostred leta, naopak v zime a na jar, keď som precitla, pocítila som omnoho viac energie, ako v období chaosu a premien.
Uvažovala som a prišla som na to, čo mi pomáha šetriť svojou energiou. Vyhýbam sa všetkému, čo mi zjavne vyčerpáva energiu. Energiu čerpám rôznymi spôsobami. Paradoxne sa viac dobíjam zmysluplnou činnosťou, ako spánkom. To, čo dáva ľudom zmysel, býva čisto subjektívne. Je na nás, aby sme to objavili a vytvárali. Pre mňa je dôležité tvoriť a to, že sama som účastná na pre mňa zmysluplných činnostiach, ktorým sa venujem a spoluvytváram vo vzťahoch alebo v práci.
To, že sa často cítime práve v tomto jarnom období unavenejšie, môže byť prirodzené a zrozumiteľné. Často sa stretávam s tým, že jarná únava môže byť vnímaná ako výhovorka.
Jarná únava nemusí byť výhovorka. Skutočnú príčinu a obsah tohoto spojenia (jarná únava) je však nutné porozumieť. Príčiny jarnej únavy môže byť viac, môžu byť dokonca kombinované.
Medzi hlavné faktory patrí nedostatok živín, spomalenie metabolizmu, zanesenie organizmu škodlivými látkami, spánkový deficit, preťažovanie sa fyzicky alebo aj psychicky. Sú to však len následky a preto je dobré sa zaoberať aj skutočnými hlbšími príčinami. Je dobré si klásť otázky, prečo zle a málo spávam, prečo sa preťažujem, prečo nemám dosť živín.
Zároveň akýsi útlm na konci zimy je úplne prirodzený. Záleží však, koľko trvá, ako sa prejavuje a ako sa s ním vieme vysporiadať. To, čo voláme jarná únava, čiže vyčerpanosť, apatia, nechuť do činnosti a malátnosť alebo aj smútkové stavy môže byť upozornenie, že nežijeme celistvo a v súlade so sebou.
Strata energie býva často príznakom, že sme sa dostali do slepej uličky v našom živote alebo nám to, čo žijeme už nedáva zmysel. Na konci zimy a začiatku jari stojíme na prahu púšťania starého (ukončeného a už nepotrebného) a vyhliadok na to nové.
Útlm prichádza na nabratie sily k náročnému znovu-začatiu, ktoré je ďalšou fázou/obdobím. Či si to uvedomujeme alebo nie, každý sa vyvíja, každý iným tempom, na inej úrovni. Je to prirodzené a nevyhnutné.
Ak stagnujeme, pocítime to napríklad určitou nepohodou alebo vyčerpaním práve na jar či na jeseň. Púšťanie starého alebo uvedomenie si nejakej straty je spojené so smútkom, ktorý je prirodzený a je nutné si ho dovoliť.
Kde sa niečo končí, nové začína. Ak „spíme“ (žijeme nevedome), nevšímame si, ako na nás život, či duša kladie nároky. Príznaky jarnej únavy vznikajú často preto, že staré nechceme pustiť a na nové si netrúfame. Ostávame v akomsi vákuu, prázdnote a v neutešenej situácii. Naša duša a psychika túži po raste, aktualizácii, nedá sa oklamať. Konfrontuje nás s vnútornou pravdou. Ak to potláčame, vyčerpáva nás to.
Ak nie sme v kontakte so svojimi pocitmi, intuíciou, nerozvíjame sa, ale len opakujeme rovnaký scenár, podliehame tlakom okolia, dáme prednosť vyhoveniu systému na úkor seba, objavia sa problémy, každému na inej úrovni. Každý počuje na niečo iné. Za príznakmi jarnej únavy je neraz neschopnosť povedať NIE, nízka sebadôvera alebo prežívanie svojho života cez rolu obete.
Skutočných depresii, ktoré sa zhoršujú práve v tomto období je ďaleko menej ako len nevyužitých príležitostí a nešťastne zacyklených ľudí, ktorí uviazli v nenaplnenom živote, plného bezmocnosti, zaslepenosti a uponáhľanosti. Práve pocity, ktoré pripisujeme jarnej únave, by nás mali motivovať vziať svoj život do svojich rúk. Urobiť zmenu, inak sa tlaku utrpenia len ťažko zbavíme.
Čo by sme mohli pre ľahšie prekonanie jarnej únavy urobiť?
– Nie sme stroje, nebudeme celoročne podávať konštantný výkon. V určitých obdobiach je čas aj na spomalenie a nečinnosť. Zastavte sa alebo aspoň spomaľte. O to viac to potrebujete, o čo viac si
myslíte, že na to nemáte čas. Dovoľte si pustiť to, čo vám už nedáva zmysel a v žiadnom prípade sa
nenaháňajte a neprekonávajte sa, keď cítite únavu. Nie je to nutné. Radšej viac spite, buďte viac sami,
v tichu. Vnímajte, čo sa s vami deje.
– Robte to, čo milujete, čo vás napĺňa, dobíja a z čoho máte radosť. Tvorte, leňošte, buďte sami alebo s ľuďmi, na ktorých vám záleží. Cvičte, trávte čas vonku, meditujte, relaxujte, starajte sa o telo,
nachádzajte svoj vnútorný pokoj. Obmedzte konzumný spôsob života.
– Zbavte sa toho, čo vás vyčerpáva, vysiľuje, s čím nesúhlasíte a viete, že to nechcete už žiť. Nájdite
odvahu si to aspoň priznať a dať si zmenu, ako zámer. Čo nemôžete zmeniť, naučte sa prijímať bez
hodnotenia či odsudzovania. Ak bojujete s niečím, oberáte sa o energiu. Nikam sa neposuniete,
prehĺbite len svoju bezmocnosť, vnútorné utrpenie a budete sa cítiť unavení a vyčerpaní.
– Sebaspytovanie – je čas na kladenie si otázok ohľadne vašich hodnôt, spôsobu a zmyslu života. Kto
ste? Kam smerujete? Čomu sa prispôsobujete? Čo vás formuje? Čo vám dáva zmysel? Po čom naozaj
túžite?
Nie je nutné hneď „vymyslieť“ odpoveď, nechajte ich v sebe dozrieť. Je jar, stačí len poorať a zasadiť semiačka a dobre polievať.
Ak máte príznaky jarnej únavy dlhodobo, viac ako šesť týždňov, vyhľadajte odborníka. Odporúčam najskôr
psychológa alebo niekoho, kto tomu rozumie a pomôže vám sa v tom zorientovať. Utekať hneď k psychiatrovi a žiadať lieky, nemusí byť vždy najšťastnejšia voľba. Nedávajte prednosť rýchlemu, pohodlnému a z krátkodobého hľadiska účinnému riešeniu. Z dlhodobého hľadiska si môžete uškodiť, takáto skratka nevedie k šťastnému a naplnenému životu.
Radka Olajos