Kotvenie v telesnom prežívaní

Kým sa naladíte na relaxáciu či meditáciu, ukotvite sa.

Použite napríklad jednoduchú metódu kotvenia v telesnom prežívaní. Pomôže vám naladiť sa na seba, uvedomiť si telo, svoje zmysly. Kotvenie je príjemný prechod medzi bežným, uponáhlaným životom, kedy viac reagujeme alebo sme v „hlave“ a meditatívnym stavom, či relaxáciou.

Návod na kotvenie v telesnom prežívaní

Len ten, kto vie občas „vypnúť“, spomaliť a začať vnímať svet okolo inými očami, môže naozaj zmúdrieť a posunúť sa ďalej. Všimli ste si, že niektoré problémy nemajú riešenie, kým ich riešite cez „hlavu“? Čím viac sme v „hlave“, tým menej sme v kontakte so sebou. Viac sme unavení, nespokojní, v strese.

Život je o rovnováhe a platí to aj v tomto prípade. O rovnováhe medzi podávaním výkonu a uvoľnením – relaxom. O rovnováhe medzi myslením a cítením.

Relaxácia môže byť zameraná na telo i myseľ, kedy je telo uvoľnené a myseľ sa nám podarí stíšiť. Ale relax môže byť aj čokoľvek, vďaka čomu sa nám podarí vypnúť neustály tok myšlienok. Akákoľvek činnosť, ktorá pohltí našu pozornosť. Relaxujeme aj vtedy, keď prežívame súčastný okamžik naplno. Hoci telo je práve v činnosti. Vtedy jednoducho sme, žijeme tu a teraz. Niektorí to nazývajú aj meditáciou života.

Vedieť relaxovať je rovnako dôležité, ako podávať výkon. Naša výkonnosť a pozornosť klesá, keď neustále, bez prestávky máme plnú hlavu rôznych myšlienok a scénarov. Naša zaneprázdnenosť neumožní mysli spomaliť, odpočinúť si a uvažovať sviežo. Kto nevie vypnúť, vyhorí. Objavia sa nepríjemné pocity, zhorší sa pamäť i spánok.

Ako utíšiť myseľ?

Vypnúť myseľ nie je také jednoduché, aspoň nie pre každého. Najľahšie ju utíšime, ak presmerujeme svoju pozornosť z „hlavy“ inam, najlepšie do tela. Môžeme sledovať svoj dych, pocity v tele, ale môžeme svoju pozornosť presunúť aj na nejaký vonkajší objekt.

Metód a techník je viac. Na začiatok je prospešné sa naučiť ukotviť. Naučiť sa vnímať svoje telo, rozpoznať čo cítime, rozlišovať rôzne odtiene vnemov a pocitov. Každý pocit v tele, aj ten nepatrný nám niečo signalizuje. Preto je dobré zamerať našu pozornosť do tela, na našich 5 zmyslov, ktoré nás neklamú, tak ako to myseľ často robí 🙂

Kotvenie v telesnom prežívaní

Postup:

1. POHODLNÁ POLOHA: zabezpečím, aby ma cca 15 min. nikto a nič nerušilo (lahnem si alebo sadnem tak, aby som sa mohol uvoľniť a v tejto pozicii som vydrzal bez pohnutia), zavriem oči a sústredim sa vždy len na to, čo práve robím, na vnímanie jednotlivých zmyslov, dýcham pokojne a prirodzene, odporúča sa bránicové dýchanie (dvíha sa brucho) Pozornosť venujem vždy len tomu zmyslu, na ktorý sa sústredím. Nehodnotím, nerozmýšľam nad tým, len pokojne vnímam. Ak sa mi objavia myšlienky, nechám ich odísť a celú svoju pozornosť opäť sústredím na vnímanie jednotlivých zmyslov.

2. VNÍMAM (HMAT) DOTYKOVÝ ZMYSEL: uvedomím si dotyk tela s podložkou (postel, stolička, zem), teplo/chlad, uvedomím si ako ma obopína oblečenie, vnímam dotyk medzi perami, hmotu tela a svoju váhu, vnímam aj tie najjemnejšie pocity fyzického tela a kontakt tela s podložkou a oblečením. Prejdem si celé telo od prstov na nohách, po hlavu. Všimnem si tú časť tela, ktorú cítim najintenzívnejšie. Uvedomím si, ktoré časti tela ma bolia, brnia alebo mravčia. Uvedomím si, ktoré časti tela cítim dobre a v ktorej časti naopak svoje telo necítim.

3. VNÍMAM CHUŤOVÝ ZMYSEL: uvedomím si chuť v ústach (pomôžem si jazykom – pomrvím s ním) Sústredím sa na chuť v ústach.

4. VNÍMAM ČUCHOVÝ ZMYSEL: nasajem vzduch nosom a uvedomím si aj tie najjemnejšie vône a pachy, ktoré viem rozpoznať, neanalyzujem, len vnímam (myšlienky vypnúť!, neanalyzovať)

5. VNÍMAM ZRAKOVÝ ZMYSEL: pri zatvorených očiach sledujem, čo vnímam, čo vidím. Vidím tmu? Vidím predsa niečo? Akú to má farbu? Hnedú, červenú, žltú? Vnímam svetlo?

6. VNÍMAM SLUCHOVÝ ZMYSEL: započúvam sa do zvukov, ktoré ku mne prichádzajú, neanalyzujem ich. Len počúvam, registrujem, doležité je neaktivovať myseľ, len v kľude vnímať, všetko, čo ku mne prichádza.

7. REKAPITULÁCIA: prejdeme si ešte raz, teraz rýchlejšie, všetkých päť zmyslov, potom ešte chvíľu zostaneme vedome v tele, potom pomaly otvárame oči.

Táto technika nám umožní dostať sa do kontaktu so sebou. Uvedomiť si pocity a emócie, ale aj to, kde je naše telo napäté a nedarí sa nám uvoľniť.