Výzvy, vzťahy a naše smerovanie

To, čo žijeme, ako trávime čas a s kým, dokonca aj to, aký máme životný štýl, či postoj k práci a k sebe výrazne ovplyvňuje náš zdravotný stav a psychické rozpoloženie.

Vzťahy ovplyvňujú kvalitu života viac, ako sa môže zdať. Nestačí sa zdravo stravovať, ak žijeme v dusnom prostredí rozvrátenej rodiny a s nechuťou chodíme do práce, ktorú neznášame, veľmi si nepomôžeme. Kým nemáme k sebe zdravý vzťah (nemáme sebalásku, sebaúctu, sebahodnotu), zväčša nie sme schopní nadväzovať  kvalitné a uspokojivé vzťahy, alebo nie na dlho.

Nás neničí práca samotná, ale to ako ju vnímame, ako k nej pristupujeme a s akými ľuďmi, akým vzťahom v súvoslosti s ňou sme vystavení. Sme to my, ľudia, čo si z práce, zamestnania robíme utrpenie. Vďaka nepriateľským vzťahom, zbytočným stresom, súťaženiu a bojom, ktoré nikam nevedú.

Človek potrebuje prácu, byť činorodý, tvorivý a potrebný – prispievať do celku svojou troškou. Dnes často počujem, že ľudia sú v práci len pre peniaze, kvôli hypotékam a iným záväzkom. Neuvedomujú si, že za peniaze vymieňajú svoju dušu, svoje zdravie, riskujú vyhorenie, chronickú únavu alebo najkrajšie roky života. Ubití pracou, naháňaním sa a cestovaním v zápche padajú večer únavou a siahajú po povrchnom rozptýlení, zanedbávajú vzťahy. Dokonca si ventilujú nahromadené napätie na tých najbližších.

Je načase prehodnotiť, či mi stojí za to, robiť to čo robím, keď na tom v konečnom dôsledku len strácam, rútim sa do záhuby…

Poznám už veľa ľudí, ktorí boli ochotní opustiť dobre platenú prácu, lukratívne posty a teplé miestečka len preto, že začali byť k sebe úprimní (zistili, že ich to nenapĺňa, ale ubíja) alebo vyhoreli, čiže prišli na pokraj svojich možností, kedy im telo a psychika nedovolila ďalej. Všetkých, ktorým poznám to dnes neľutujú, našli si iné uplatnenie, zmenili seba a svoj životný štýl. Majú iné hodnoty ako predtým. Niektorí začali robiť niečo celkom iné, iní sa vratili do podobných pozícii, ale do iných firiem, tento krát však s iným postojom, s takým, ktorý ich neničí, ale obohacuje – s vďačnosťou a s citom pre seba a svoje potreby.

autor: Radoslava Olajos