Kto nepozná strach? Je strach pocit, emócia alebo strata napojenia na svoje vyššie Ja? Viete odadnúť, kedy vás chráni a kedy vás zbytočne drží v zajatí? Kedy a kde sa rodí odvaha? Je odvaha protipolom alebo „liekom“ na strach?
Všimli ste si, že odvaha je niečo, čo sa síce dá kultivovať, ale zároveň podlieha zvláštnym zákonitostiam?
Pred pár rokmi som bola na seminári o prekonávaní vnútorných limitov. Pozval ma ne neho kamarát, ktorého som vždy obdivovala, ako sa vrhá s odvahou do situácii, kedy sa bežnému človeku zatočí hlava, akoby strach ani nepoznal. Nechýbala téma prekonávanie strachu. Zaujímalo ma to, pretože viem, aké je náročné prekročiť pomyselné hranice, ktoré tvoria vnútorné väzenie. Najviac na oslovila otázka, ktorú lektor položil: „Čo sa musí stať, aby ste urobili niečo, čoho sa teraz bojíte?“
Záleží na motivácii a okolnostiach. Musíte vedieť, prečo to robíte, tak vzniká odvaha. Ak by ste mali prísť o niečo cenné, odvahu nájdete na zvrátenie nešťastia. Uvedomením si, že urobíme (takmer) čokoľvek, ak pôjde o život niekoho koho milujete, napr. svojho dieťaťa, strach nebude téma. Ak nastane situácia, kedy bude vo vašich silách zachrániť svoje dieťa, objaví sa odvaha skočiť do hlbokej vody, keď sa bude topiť, šliapnuť na kliniec, ak tadiaľ vedie najkratšia cesta k dieťaťu, ktoré viete zachrániť od pádu do rokliny.
Odvaha je spájaná s hrdinstvom. Každý z nás má v sebe hrdinu, je to archetyp. Či ste si toho vedomí alebo nie, občas sa ozve. Ak mu dáte priestor, ožije skrz vás.
To, že odvaha sa zrodí pri silnej motivácii núti k zamysleniu, či tie ciele ktoré si dávame sú dosť motivujúce, ak nenachádzame potrebnú vôľu a odvahu prekonávať prekážky a nepríjemnosti, ktoré nachádzame po ceste. Človek má pud sebazáchovy a prirodzenú schopnosť hospodáriť so svojou životnou energiou. Nečudujte sa, že občas telo neposlúcha, nepodá potrebný výkon, objavia sa pochynosti alebo únava.
Radka Olajos
foto: Anett Kállai Tóth