Príčiny úzkosti

Úzkosť je emocionálny stav. Tak, ako občas cítime strach, hnev, tak sa striedajú aj ostatné emócie a pocity ako je radosť, údiv, smútok aj úzkosť. Takto naše telo reaguje na to, čo sa v našom okolí, ale aj v našich predstavách deje. Úzkosť je reakciou na neistotu, je spájaná s našimi pochybnosťami o sebe a o našich schopnostiach, s tým čo bolo a či očakávame niečo negatívne.

Úzkosť (anxieta) sa prejavuje ako pocit nervozity, obáv, strachu či znepokojenia, ktorý môže nastať spontánne bez akéhokoľvek zjavného stimulu. Nemusíme si byť vedomí toho, s čím presne súvisí. Úzkosť je spájaná so psychickými traumami z minulosti a preťažením organizmu stresom. Okrem psychologicých faktorov má úzkosť aj iné príčiny, ktoré si rozoberieme nižšie.

Anticipačná úzkosť je taká úzkosť, pri ktorej už dopredu očakávame, že sa ocitneme v nepríjemnej – ohrozujúcej situáci, ktorú úzkosť ešte viac podporí, napr. strach zo skúšky v škole, prezentácia na firemnej porade a pod. Viac o príznakoch a druhoch úzkosti.

Reagovať úzkostne je nám vrodené. Mať z niečoho strach a prežívat úzkosť je normálne. Strach aj úzkosť sú súčasťou obranného systému – protokolu. Ich úlohou je nás chrániť, upozorniť na nebezpečenstvo, nesprávne smerovanie alebo to, že naše telo, či duša a ich potreby sú dlhodobo prehliadané a nenaplnené.

Strach sa viaže na konkrétny podnet, napr. strach z hadov, tmy, otvorených priestranstiev, výšok, verejného vystupovania. Úzkosť takýto podnet nemá, nemáme ju k čomu priradiť. Nevieme, čo presne vyvoláva nepríjemné pocity, zmocní sa nás slabosť, strnulosť,  chaos, pochybnosti a dostaví sa panika, slabosť. Nemáme sa o čo v sebe oprieť. Úzkosť môže mať rôznu intenzitu a dĺžku. Mnohí si svoju pernamentnú úzkosť často ani neuvedomujú. Voči úzkosti sa ťažšie bráni ako sa čelí strachu.

Úzkosť sa stáva problémom vtedy, keď človek reaguje aj na bežné podnety omnoho citlivejšie než ostatní. Aj v situaciách, ktoré druhí dokážu zvládnuť a prekonať relatívne bez väčších problémov. Ak nás obmedzuje, zväzuje a znemožnuje „dýchať“,  slobodne konať. Ak prežívame vyčerpávajúce napätie, sme v „pohotovosti“ a už nie je možné bežne fungovať, pretože naša pozornosť, pamäť a sebadôvera je výrazne oslabená, je čas vyhľadať odborníka.

Úzkosť sa často viaže a spája s ťažkosťami v oblasti iných funkcii napr. so spánkom, príjmom potravy a výrazne sa prejavuje fyzickými (zdravotnými, somatickými) príznakmi, ako sú srdcovocievne ťažkosti (palpitácie a búšenie srdca, zvýšený tep, krvný tlak), problémy s dýchaním (hyperventilácia, neschopnosť sa nadýchnuť, bolesť na hrudi, pocit slabosti, tlak na srdci pripomínajúci infarkt myokardu),  príznaky narušeného trávenia (nutkanie na močenie či na stolicu, bolesti brucha, hnačky, kŕče a nevoľnosť).

Úzkostné stavy môžu byť zhoršované prežívaním stresu spôsobeného externými faktormi, ako je napr. záťaž a stres súvisiaca s pracovným životom, školou, stresom súvisiacim s osobným a vzťahovým životom, priateľskými a partnerskými vzťahmi, finančnými záležitosťami, stresom v dôsledku iných vážných ochorení, vedľajšími účinkami liekov, užíváním niektorých psychoaktivnych látok (kokain, metamfetamíny, opiáty a heroin, benzodiazepíny a barbituráry), ale tiež alkoholu.

Mierna, ale aj masívna úzkosť býva sprievodným javom intenzívneho pátrania po tom, kto sme a čo nám bráni v raste. Predovšetkým pri technikách práce s nevedomím, kedy sa nám otvoria zablokované, nespracované zážitky a traumy. Úzkosť môže mať rôznu intenzitu a prejavy. Preto je dobré, aby ste na svojej ceste sebapoznania a pracovaní s nevedomím mali pri sebe skúseného terapeuta, ktorý vám pomôže prekonať a pochopiť príčiny úzkostí a iných nepríjemných pocitov.

Úzkosť sa dostaví aj vtedy, ak naše potláčané pocity a emócie nemôžu byť z nejakého dôvodu vyjadrené, prežívané alebo uvedomené. Úzkosť môže mať aj nevedomé príčiny. Ak tlak týchto emócii prekoná obrany, nastávajú úzkostné stavy. V tomto prípade odporúčam spracovať si úzkosť aj prekryté, potlačené a nevyjadrené emócie za pomoci hlbinných, analytických a psychodynamických techník terapie a psychoterapie. Tu však môžete počítať s dlhodobejšou spoluprácou.

Úzkostné stavy sa objavujú aj pri experimentovaní s alternatívnymi formami liečenia, duchovnej „transformácii“, odblokoch, pri práci s energiami a inými ezoterickými praktikami. Mnohé z nich môžu byť prínosné, no pomerne často sa stretávam s tým, že sa človek na čas „stratí“, dekompenzuje alebo ho zaplavia úzkosti alebo nutkavo sa vrhne do rôznych praktík, ktoré ho v skutočnosti neposúvajú, ale len nakrátko upokojujú. Stretla som sa s tým u ľudí, ktorí nie sú ukotvení, majú slabší kontakt s realitou a svojim telom alebo sú „udusení“ pocitmi z minulosti, zažívajú chaos a zmätok. Ak experimentujete a objavia sa úzkosti, ktoré pretrvávajú a váš guru vás neukotvuje dosť efektívne, vyhľadajte odbornú pomoc, napr. psychológa, psychoterapeuta alebo psychiatra. Nie je naškodu spoznať aj iný názor na to, čo sa s vami deje a následne sa rozhodnúť, ktorá cesta je pre vás správna.

Úzkosť spôsobujú aj fyziologické faktory, napr. toxíny (parazity, toxické látky, plesne) alebo aj nedostatok živín, minerálov a vitamínov (pri nevhodných diétach, nedostatočnom stravovaní).

Môže sa stať, že sa človek dlhodobo a intenzívne sústredí na fyzické príznaky, ako sú búšenie srdca, tlak na hrudi, časté nutkanie k močeniu či vyprazdňovaniu, avšak v skutočnosti za týmito príznakmi nie je somatické ochorenie, ale úzkosť.

Prirodzenou obranou proti prežívaniu úzkosti je vyhýbanie sa osobám a situáciám, ktoré v nás vyvolávajú úzkosť. Niekto, kto sa obáva vystupovania na verejnosti, nebude mať záujem o vedúcu pozíciu a bude sa vyhýbať povýšeniu. Niekto, kto sa bojí zlyhania v školskom výkone, vynechá písanie testu. Kto prežívá úzkosť na verejných priestranstvách, bude vyhľadávať menšie priestory a vyhýbať sa veľkým námestiam.

Keď nám nie je umožnené vyhnúť sa nežiadúcej situácii, ktorá v nás vyvoláva úzkosť, môžeme svoju úzkosť prejavovať:

• vyhýbaním sa očného kontaktu,
• trasom alebo chvením (nepokojom),
• uzavretou polohou tela (akoby sa chcel schúliť do klbka, prekríži ruky na hrudi a iné „obranné“ polohy tela),
• únikmi do denného snenia (nie je prítomný).

Vyhýbavé správanie udržuje, dokonca prehlbuje príznaky úzkosti, pretože keď sa budeme neustále vyhýbať situáciám, ktoré v nás vyvolávajú úzkosť, nebudeme mať príležitosť s úzkosťou pracovať a tým ju zmierňovať. Samozrejme vyhýbavé správanie je v niektorých prípadoch tá najlepšia, sebazáchovná voľba.

Účinnějšie, než sa úzkosti vyhýbať, je jej čeliť. Postupne sa vystavovať situáciám, ktoré úzkosť vyvolávajú, aby tak preťali bludný kruh, ktorý nás opakovane drží v úzkosti, ktorá sa vždy a zakaždým prejaví, akonáhle sa ocitneme v „ohrozujúcej“ situácii. Taktiež je dobré si všímať, kedy a po akej udalosti úzkostný stav nastane.

Postupným vystavovaním sa situáciám s prípravou reagovať inak (techniky na znižovanie úzkosti, prerámovanie situácie), si postupne privykneme zvládať záťažové situácie lepšie a úzkosť sa postupne stáva prekonateľnou až celkom zmizne.

V prípade, že úzkosť pretrváva a jej intenzita sa neznižuje, napriek snahe ju postupne prekonať, je dobré konzultovať situáciu so psychológom alebo psychoterapeutom. Odporúčam hlbinne orientovaného terapeuta, ktorý vám pomôže odhaliť príčinu vašich úzkostí a tým sa príznaky zmiernia alebo aj vymiznú. Taktiež kognitivno-behaviorálna terapia pomáha zmierňovať negatívne prejavy úzkosti a redukuje vyhýbavé a nutkavé správanie.

Ak sa vás téma dotýka, ocitli ste sa v situácii, kedy vás život cez úzkosť vyzýva ujasniť si priority a hodnoty, pochopiť hlbšie seba, svoju sebahodnotu, uvedomiť si kde sa nachádzate a čo od seba a života chcete, je vhodná doba si urobiť v sebe poriadok. Buď sami alebo v spolupráci so skúseným terapeutom na individuálnom sedení.

Ak sa vás téma dotýka, trápia vás úzkosti alebo prejavy úzkosti, je vhodné preskúmať príčiny a možnosti ako ich zmierniť. Ak si neviete poradiť sami, vyhľadajte odborníka. Ľahšie objavíte spôsoby a cestu, ako ich prekonať v spolupráci so skúseným psychológom, psychoterapeutom alebo vzťahovým terapeutom na individuálnom sedení.

autorka: Radoslava Olajos hlbinná a párová terapeutka

Súvisiace články:
Problém nešťastných vzťahov
Neverníci nás učia, ako byť verná sebe 
Kríza vo vzťahu ako šanca lepšie si porozumieť
Obetovať seba alebo manželstvo?
Hry a masky vo vzťahoch
Koľko agresivity sme sme ochotné znášať vo vzťahu?

foto: Anett Kállai Tóth