Podliehame nutkaniu získať viac informácií a hľadáme to, čo často nevieme ani pomenovať, len cítime, že nám to bytostne chýba. Množením a zhromažďovaním informácií a z nenaplniteľnej túžby po ešte viac podnetov vznikne skôr chaos, napätie a pocit vyčerpania. Príliš veľa informácií je záťaž a tá spôsobuje stres. Začíname sa v tom strácať, ešte viac podliehame nepresnostiam a skresleniam, ilúziám a sebaklamom.
Cesta sebapoznania nie je len o zbieraní informácií a vnemov, ale aj o ich rozlišovaní a triedení, sústredení k zjednoteniu poznaného a rozpoznaní toho podstatného. Umenie je to podstatné zjednodušiť. Práve vo vete: Poznaj sám seba je ukryté hlboké poznanie. Áno, stačí len poznať samého seba. Vedeli to už v antickom Grécku.
Je nutné sa veľa učiť, mnohé okúsiť, aby sme si uvedomili, ako málo vieme…
Už ako dieťa ma fascinovala veta: Poznaj sám seba. Nemala som potrebu jej rozumieť, rezonovala so mnou a to stačilo. Bola som magneticky priťahovaná starými gréckymi bájami a povesťami. Listovala som si v knihe Fantastické a magické z hľadiska psychiatrie. Mali sme doma staré vydanie zo šesťdesiatych rokov. Viazanie na mňa pôsobilo ako lexikón kúziel z rozprávky Dívka na koštěti. Niektoré listy boli natrhnuté a tenučké, kniha zvláštne voňala. Tajomné texty a desivé obrázky ku mne prehovárali. Ako dieťa som tomu vôbec nerozumela, napriek rozličným pocitom z nej som jej odolať nevedela. Pri hrách mi slúžila ako čarodejnícka kniha. Keď som vedela lepšie čítať, mávala som pocit, akoby som sa len rozpomínala na niečo známe. Nemala som pocit, že sa dozvedám úplne nové informácie. Podobné pocity som mala pri niektorých knihách aj počas štúdia na vysokej škole, ale aj po nej pri oboznamovaní sa s integrálnymi vedami a pri čítaní klasickej literatúry. Mnohé knihy, ktoré sa mi dostanú do rúk, vyvolávajú vo mne pocit, že si len niečo pripomínam, hoci sú to celkom nové myšlienky, či informácie. Niečo vo mne to oslovuje, dáva mi to zmysel, pracuje to so mnou. Aj keď tomu ešte nerozumiem, cítim, že to takto JE, že Tu a Teraz je to pre mňa pravda. Občas ma už nebaví čítať ďalšie knihy, prijímať informácie z rôznych uhľov pohľadu, zdá sa mi, že už tomu rozumiem a príde mi, že sa dokola popisujú tie isté princípy.
Keď však moja bdelosť ochabne, moje správanie a nečakaný postoj, či reakcia ešte tomu nenasvedčuje, že už tomu rozumiem. Priznaním si, že v skutočnosti nežijem ešte poznaním dáva šancu si hlbšie uvedomiť seba, svoje fungovanie a posunúť sa k prehodnoteniu a k zmene. Čím poctivejšie začneme na seba nahliadať, tým skôr sa nám podarí rozpúšťať aspoň niektoré ilúzie a chybné presvedčenia o sebe a druhých. Môže sa stať, že ich len nahradia nové. Dostať sa k sebe, k svojej podstate je dlhý proces spojený s vnímaním a pozorovaním seba. S objavením, ako sa dostať do kontaktu s tým, čo sa v našich hlbinách objavuje a prestať sa stotožňovať – identifikovať s tým, čo je naša myseľ, ego a emócie. Postupne sa učíme nelipnúť na názoroch a presvedčeniach. Nachádzame trpezlivosť a láskavý prístup k sebe, aby sme prekonávali odpor a tak prichádza odvaha. Odvaha prijať to, aké to je a tým rozpustiť tú hrôzu z toho, či zmeniť k tomu postoj. Kým na nás nie je tlačené cez frustráciu, nespokojnosť, tvrdé skúšky alebo straty či choroby, nenachádzame dostatočnú motiváciu k zmene. Dalo by sa povedať, že pokiaľ nám to funguje a vieme v tom existovať aj za cenu sebaklamov, nenachádzame dosť dobrú motiváciu k zmene.
Keď na nás doľahne núdza alebo už začíname chápať, že je nutná zmena, učíme sa rozvíjať to, na čo sme pozabudli, čomu sme sa vyhýbali. Učíme sa prehlbovať cítenie, vychádzame z uzatvorenosti, ponárame sa do seba cez sebaspytovanie. Môžeme sa dotknúť niečoho príliš bolestného. Možno prichádzame na to, že ešte neunesieme nabité citové obsahy a zúskostňujúcu prázdnotu. Objavená bolesť a zraňujúce pocity nás prinútia občas unikať. Ak sa raz vydáte na cestu sebapoznania, nie je možné z nej zísť a žiť ako predtým. Už to nejde. Bolestné sa mení na hĺbku a to ťaživé vystrieda vnútorný pokoj a zisk z nadobudnutého poznania. Objavujeme a skladáme skladačku, nachádzame väčšiu odvahu prijať to, čo bolo neprípustné. Pôvodné stratégie, obrany, masky a sebaklamy dovolíme prehodnotiť a opustiť. Už chápeme, že bránia vnútornému pokoju a slobode, po ktorej sme tak túžili.
Sebapoznanie je záhadný proces. Prichádza nečakane, možno cez to, kde by sme to ani nečakali.
Naša túžba po úľave a lepšom živote
Žijeme v dobe konzumu. Čiže ak sa ukáže, že ľudia sú ochotní za niečo platiť, vytvorí sa ponuka, aby šiel biznis. Dnes nie je núdza o návody, rady, prostriedky a recepty, ako lepšie žiť, ako si uľaviť od trápenia a zbaviť sa toho, čo nás privádza do šialenstva. Spôsob, ako sa predávajú, býva často zavádzajúci, inak by bol málo lákavý. Niektoré semináre, kurzy, prístupy sú inšpiratívne, iné sú povrchné, niektoré sú nešťastne podané a tak nemôžu padnúť na úrodnú pôdu. Zaručené a rýchle návody na život neexistujú. Tým, že sme každý iný, budeme potrebovať niečo iné. Už aj to, ako k sebe v tomto ohľade pristupujeme veľa o nás vypovedá. Prehnané, ale povrchné zaoberanie sa sebou, návšteva seminára ako návšteva kultúrneho podujatia a nechávať sa dotlačiť k nejakej činnosti motivátormi, nás odvádza od toho podstatného, od samého seba. Čakáme na impulz, pomoc z vonku. Semináre sebarozvoja aj kvalitné knihy vedia inšpirovať. Nájsť si dobrého učiteľa, majstra alebo mentora je veľmi dôležité, pretože bude máť pravdepodobne na vás veľký vpyv, aj keď si to nemusíme hneď uvedomiť. Ich výber, ale aj výber aktivít je kľúčový, vhodné je zvážiť dopredu čo a koľko toho mi v skutočnosti prospeje. Striedať rôzne semináre, skákať z jedného na druhý z dôvodu, že ešte málo viem, neustále je to málo uspokojivé, býva skôr únikom, ako zodpovedným hľadaním vhodného prístupu pre seba. Získať informácie neznamená získať poznanie a múdrosť. Nachádzame vodítka a zrnká múdrosti, ktoré v skutočnosti pochopíme, až keď nimi budeme žiť. Prenikneme do toho.
Prepojenie sa so sebou a proces zvedomovania, často nazývaný cesta z hlavy do srdca, je náročný a zdĺhavý, nedá sa to vyčítať alebo napozerať, napočúvať na seminároch alebo na youtube. Nedá sa preskočiť vlastné poznanie svojich emočných a mentálnych obsahov, ktoré je odhaľované sebaspytovaním, kladením si bytostných
otázok, osobnou konfrontáciou s nevedomými časťami a odhaľovaním širších súvislostí. Tak ako POZNAJ SÁM SEBA môže ostať prázdnou frázou alebo nápisom. Kým neodhalíme sami pre seba, čo je za tým a aké odpovede ukrývame práve my sami. Hovorí sa, že najskôr vyskúšame všetky možnosti, kým nakoniec objavíme tú správnu, ktorú máme najbližšie a ktorá tam vždy bola. Len bola prehliadaná.
Výhodou je, že poznanie máme možnosť získať cez čokoľvek, ak sa tomu otvoríme. Aj keď zdanlivo robíme hlúposti a točíme sa v začarovanom kruhu. Stagnovaním môžeme stratiť čas a energiu. Život v nevedomosti je bolestivejší a prináša viac utrpenia, ako ten vedomejší. Zdržanie sa na ceste poznania je pomyselné zlo v podobe pokušení, ako sú sladké polená, uprednostnenie zábavy, vyhľadávanie len ľahšej cesty, podliehať pohodlnosti a odovzdávať svoje kompetencie iným, závislosti, zneužívanie moci a prahnutie po sláve a povrchnostiach. Mnohí zdržanie okúsia v podobe strachov a zbabelého váhania, či rôznych únikov od seba a svojho prežívania.
Na druhej strane poznávať sa pomaly, neísť príliš do hĺbky býva bezpečnejšie, ako ísť do extrému. Každý extrém je spojený s rizikom rôznych nepríjemných zážitkov, pretože psychika je krehká a nemôžeme dopredu s určitosťou vedieť, čo ukrýva a čo všetko sa v nás spustí. Predovšetkým vtedy, keď experimentujeme.
Ako sa dostať k sebe? Objaviť svoje JA môžeme len tam, kde sa skutočne nachádza.
Hĺbka poznania a cena za vnútorný pokoj
Viac krát som bola požiadaná, aby som niekoho naučila meditovať. Neviem, či sama už dokážem meditovať. To, čo dnes nazývam meditovaním je obracanie pozornosti z vonkajšieho sveta do svojho vnútra, spočíva v stíšení sa v
prítomnosti. Pod meditáciou si dnes ľudia predstavujú rôzne veci, činnosti a nečinnosti. Na tom by nič nebolo. Pre účely tejto úvahy budem používať slovo meditácia ako ponor do svojich hlbín, kde rozvíjam všímavosť a bdelosť. Ide o prácu s pozornosťou, kedy vnímam svoje prežívanie, myseľ a všetko, čo s tým súvisí. Ak sa niekto chce naučiť meditovať, aby získal vnútorný pokoj, bude prekvapený, aká cesta k nemu ho čaká. Stresu a napätia sa môžeme zbavovať aj meditáciou aj sebapoznaním. Pochopením a integráciou toho nechceného, znepokojivého v nás, čo vytvára rozpor, konflikt a tým napätie. Obracať pozornosť do seba, k svojmu vnútornému prežívaniu býva spočiatku pre mnohých nepríjemné. Je spojené s neúnosnými pocitmi, chaosom, ospalosťou, obťažujúcimi myšlienkami, odporom, ešte väčším napätím, bolesťou aj fyzickou a nepohodlím. Objavujú sa rôzne vnútorné impulzy, myšlienky, či hlasy, ktoré si môžu protirečiť, súdiť, či znehodnocovať to, čo robíme alebo aj nás samotných.
Ak nie sme prinútení, dobre motivovaní alebo nemáme učiteľa, môžeme to pre tieto javy vzdať skôr, než s tým v skutočnosti začneme. Dostať sa na nerozlíšené územie, ktoré skôr pripomína temnotu ako našu dušu, odrádza. Je tam zrazu znepokojivá tma a zdá sa, že tam nie je nič a zároveň všetko možné, len nie kľud a blaženosť. Môžete si položiť otázku: Čo je na tom také lákavé?
Stáva sa to predovšetkým vtedy, ak sme vylúčili zo svojho života to nepekné, nepríjemné a nechcené. Mnohé sa samozrejme deje nevedome a nám nepríde nič zvláštne na tom, ako žijeme a ako sa chceme vidieť. To nežiadúce teraz v podobe, ktorej sme to vytesnili vyskakuje a spôsobuje chaos a značné nepríjemnosti. Vyrušuje nás to. Pre niekoho je vhodnejšie sebaspytovanie, či rozjímať, ako meditovať a nechať sa vystaviť potlačeným pocitom. Meditovať alebo podobným spôsobom sa sebou zaoberať nie je určené pre každého. Je to však veľmi dobrý nástroj, ako spoznať sám seba, odhaliť vnútornú motiváciu svojho konania, svoje menejcenné pocity a citové podfarbenia, ale aj celý ego-komplex a to, čo nás negatívne ovplyvňuje, ovláda a brzdí. Sebapoznanie je o ponáraní sa do seba, odhaľujeme svoju pravú podstatu. Aj to, čo sa ťažko priznáva, dokonca aj to, čo nás desí. Preto je prirodzené, že naše obrany ega sa aktivujú, spúšťajú odpor a celý proces je spomaľovaný napr. narastajúcou únavou. Nechcem vás odrádzať, práve naopak, má význam zotrvať a neunikať. Odmenou je precitnutie, vnútorný mier a väčší pokoj v duši, v srdci.
autorka: Radoslava Olajos
hlbinná analytická terapia
Mohlo by vás zaujímať:
Čo si prečítať, keď duša volá o pomoc
Kríza vo vzťahu ako šanca si lepšie si porozumieť
foto: Richard Pechman