Poradňu čoraz častejšie navštevujú ženy, ktoré sa vo vzťahu trápia. Často aj roky bez toho, aby našli zmysluplné, účinné riešenia. Uprednostňujú ventiláciu napätia a svojej nespokojnosti ľahšie dostupnými prostriedkami. Posťažujú si kamarátke, zamerajú sa na to, z čoho získajú lepšie pocity a sebapotvrdenie, čiže kompenzujú, čo im chýba. Nehľadajú príčiny a súvislosti, prečo problém vzniká a ako k nemu samy prispievajú. Prístupom, myslením, očakávaniami… Spočiatku sa problémy javia ako únosné, prekonateľné, vieme si sami sebe zdôvodniť, prečo je to banalita, ktorú je lepšie odsunúť. Pocit nespokojnosti z toho však zostáva, hlboko v nás. Ak nenachádzame účinné spôsoby prekonávania nedorozumení a problémov, napätie v partnerskom vzťahu narastá. Potlačovaná nespokojnosť a hnev vytvorí priepasť a chlad, vzďaľovanie sa od seba a vytratí sa zo vzťahu to, pre čo sme do neho vstupovali, čo sme na začiatku budovali. Keď sa stretáva úsilie o nápravu, či zmenu s nepochopením, nastáva zväčša náročné obdobie, obdobie krízy. Nie len vzťahovej, ale aj osobnej, pretože frustrácia a dlhodobé nenaplnenie bytostne dôležitých potrieb si pýta svoju daň a stupňujúce utrpenie nás núti k mobilizovaniu sa.
Pred rokom prišla Gabriela, úspešná podnikateľka, žena v zrelom veku, s príjemným vystupovaním. To, že ju niečo sužuje prezrádzalo len mierne napätie, určitá strnulosť, chýbala jej ladnosť. Gabriela sa na úvod silne rozplakala, chvíľu sa ospravedlňovala a potom začala spontánne hovoriť o tom, ako už nevládze ďalej fungovať vo vzťahu, v manželstve, v tom čo žije od svojich 22 rokov. Ignoruje svoje pocity a radšej sa prispôsobí, už ani nevie komu a vlastne prečo, ale udržuje manželstvo, aspoň naoko funkčné. Napriek tomu, že v ňom prevláda utrpenie. Pre výhody alebo zo zvyku, či zo strachu, čo bude, keď začne nahlas hovoriť o tom, čo cíti, čo vníma a ako to celé v skutočnosti je. Okolo manžela chodí ako okolo puknutého vajca. Nechce ho dráždiť, má vo zvyku byť nepríjemný, ponižovať ju. Čoraz častejšie je k nej neznesiteľne bezohľadný a ľahostajný, čo v nej spúšťa zúrivosť, ktorú si však nedovolí, pretože nechce dostať po papuli. Radšej potajme pije. Našťastie si to nikto nevšimol. Tým, že aj jej muž si zvykne dať večer víno, pijú spolu, síce z jednej fľaše, ale každý v inej časti domu.
Možno si myslíte, že ak sa vám deje niečo nepríjemné a ťaživé, je to len zlé. Problém je skôr čas, ktorý strácame sebaklamami, výhovorkami a ustupovaním v nádeji, že to prejde alebo sa to vyrieši samo.
Gabriela je jedna z tých žien, ktorá rada predstierala, že má krásny život. Skvelé fotky na sociálnych sieťach, upravená a štýlová, všetko dokonalé, pohybovala sa v lepšej spoločnosti, nápadne prezentovala svoj život, ako lákavý a zavideniahodný. Úspechom, krásou a luxusom si sýtila ego a vďaka tomu u nej donedávna prevažovali dobré pocity, aj keď sa do jej života vkrádala prázdnota, smútok z nešťastného vzťahu a hnev z nedorozumení, z bezmocnosti. Boli časy, kedy ju bavili a napĺňali pracovné výzvy, večierky a nákupy. Postupne, ako jej do života prichádzalo všetko, po čom túžila, strácalo to chuť. Keď jej dcéra odišla študovať do zahraničia, doľahla na ňu tieseň. Jedného dňa sa prebudila a uvedomila si, že jej niečo dôležité chýba. Nevedela to pomenovať, uchopiť ani s tým čokoľkej uspokojivo robiť, aby to ustalo. Gabriela niekoľko rokov tápala a snažila sa pred tlakmi unikať. Navštívila rôzne vedmy a kartárky. Informácie, ktoré získala ju však skôr zmiatli, ako v skutočnosti pomohli niečo pochopiť a zmeniť. Navyše začala popíjať a celkovo sa opúšťať, začala o sebe pochybovať, prestala si veriť.
Problém úniku od toho, čo nás ťaží, nie je len v prehĺbení pôvodných problémov, ale aj riziko, že sa objavia nové.
Čo Gabriele v skutočnosti chýba?
Pozrite sa na to, čo máte a čo žijete aj z pozitívnej stránky. Na čo je Gabriela hrdá? Má manžela, býva v krásnom dome, má šikovné a zdravé dieťa, aj v práci sa realizuje… prečo jej to nestačí? Prečo potrebuje mať na instagrame 5 tisíc likov pod fotkami z luxusných dovoleniek, plný šatník skvelých kúskov a v garáži šporťáka? Čo sa stalo, že je to málo? Prečo ju v kútiku duše niečo bolí, prepadá ju úzkosť? Prečo sláva a lesk je tak málo naplňujúca? Prečo potrebuje iných presviedčať, že je dokonalá, hodná obdivu? Gabriela si smutne povzdychla, že často chcela len provokovať. Navyše je na smrť unavená neustálym preťažením z dokazovania čohosi a povinnosťami, ktoré sa len kopia, pretože aj v práci sa neustále objavujú problémy a stresy, ktorým je nutné obetovať veľa času a energie. „Nič nie je zadarmo“, opakuje Gabriela veľmi často.
Čo je teraz pre ňu dôležitejšie? Gabriela so sebou chvíľu bojovala, akoby si nechcela pripustiť, po čom prahne. Neustále prichádzala s výhovorkami, ako to nemá cenu, ako to nejde, pretože jej muž je zložitej povahy, ona je z toho všetkého už nervózna… Cíti sa prázdna, už ani nevie, či dokáže cítiť, milovať, či je hodná lásky. Niekoľko mesiacov sa zmietala v temnote svojich menejcenných pocitov, no verila, že dlodobá intenzívna práca na sebe (terapia a cvičenia) jej pomôžu toto zúfalstvo prekonať. Keď si priznala, že už nevládze a vzdala sa, zrazu sa začalo rozvidnievať. Začala vnímať to, čo nebola schopná vnímať predtým. „Bolí ma srdce“, povedala a bolo jasné, že sa dostala do kontaktu so sebou. „Potrebujem mať doma pohodu, tešiť sa na svoju rodinu, na muža. Potrebujem mu dôverovať, cítiť sa v bezpečí, cítiť sa slobodná povedať, čo ma trápi. Potrebujem, aby ma počúval, vnímal.“ Gabriela túži po prijatí a láske. Ako je možné, že bolo ľahšie stať sa úspešnou a krásnou, ako si dovoliť vo vzťahu byť sama sebou? Aj slabou a zraniteľnou? Gabriela dlho oplakávala vnútornú bolesť. To, čo robila, aby sa zapáčila a bola pre druhých dosť dobrá, prijateľná. Všetku tú sebazradu a úsilie, ktoré jej priniesla len prázdnotu a márny hnev. Gabrielina potreba robiť na druhých dobrý dojem opadla, keď pochopila, čo sa pod tým ukrýva.
Tým, že sa sebou poctivo nezaoberáme, v skutočnosti sa nepoznáme a tak sú naše predstavy o sebe skreslené. Žijeme v područí sebaklamov a tak konfrontácia s druhým spôsobuje spúšť, pretože rozbíja naše falošné predstavy o sebe.
Čo si myslíme, že robíme a čo robíme v skutočnosti, bývajú neraz dve rozdielne veci. Chvíľu Gabriele trvalo, kým si začala pripúšťať a vidieť, čo sama prináša do vzťahu. Ako pripisuje svoje pochybnosti o sebe mužovi. Chcela niekam patriť, mať dobré vzťahy, blízku dôvernú osobu, kde môže zažívať lásku a prijatie. Zvolila však cestu, ktorá nakoniec neviedla k jej cieľu. Viedla k vzdialeniu sa od seba a svojho muža. Je prirodzené, že sa chceme cítiť bezpečne a mať svoje miesto v spoločnosti, v rodine a byť tolerovaní takí, akí sme. Zvláštne je, že práve to, po čom túžime nedožičíme svojim blízkym, ale ani sebe. Vieme dávať lásku, máme odvahu na pravdu? Vieme vôbec, čo láska je? Prijímame seba, chápeme sa? Máme odvahu sa pozrieť na to, ako to máme sami so sebou? Žijeme v súlade s tým, čo prežívame a s tým, čo považujeme za správne?
Za utrpením sú zväčša vnútorné boje. Bojuje srdce s hlavou, duša s egom, rôzne protichodné priania a potreby, ale aj programy, presvedčenia a vyššie sily, ktoré nás ovládajú a uvrhávajú do neriešiteľných situácii. To, že to v nás vrie a spôsobuje nám nemalé ťažkosti a neúnosné pocity, vyčerpanie, či nespavosť prezrádza, že nie je niečo v poriadku. Minimálne tým, že pred tým chceme újsť, odmietame sa na to pozrieť, prijať to ako našu súčasť a prežívať to, aby sme získali skúsenosť a z nej pochopenie, ktoré nás z doposiaľ neriešiteľnej situácie oslobodí.
Problémy sa neprekonávajú vymyslením lepšieho riešenia, problém je nutné prerásť.
Prelomenie mrazivého mlčania v partnerskom vzťahu
Gabriela mala dlho veľký problém prekonať hnev a nenávisť na svojho manžela. Nerozumela sebe ani jemu, ani tomu, prečo ju tak neskutočne vytáča. Keďže žiadny problém nie je riešiteľný na úrovni, kde vznikol, Gabriela bola vyzývaná tlakom, ktorý v nej vznikal k tomu, aby ho prerástla. Uvedomenie si, že žiadna situácia nie je uzavretá, všetko sa vyvíja nie len našim konaním, ale aj nekonaním, jej dalo silu zaoberať sa tým hlbšie. Vždy je riziko, že naše rozhodnutie nám ešte viac skomplikuje život, uvrhneme sa do ešte väčšej temnoty, pocitov márnosti a bolesti. Môžeme prehĺbiť v sebe priepasť pochybností o sebe a zablokovať si ďalšie možnosti. Zároveň vedomie toho, že nesieme zodpovednosť nás prebúdza, aby sme konali rozvážne. Robíme chyby a je to v poriadku, poznávame tým následky svojich rozhodnutí, učíme sa, čo je pre nás neúnosné a čo dôležité.
O učení sa zodpovednosti
Gabriela po čase objavila, čo potrebuje a ako si to dožičiť. Prestala piť alkohol, zbavila sa viacerých škodlivých návykov. Nazvali sme to tréning sebadisciplíny a pevnej vôle, prebúdzanie vnútornej sily. Schudla a začala sa cítiť lepšie. Nastal čas prehodnotiť vzťah. Aké boli motívy na začiatku vzťahu a ako to je teraz? Uvedomila si svoj vlastný problém, ktorý vkladala do vzťahu a čiastočne ho prekonala. Pochopila, že hovoriť veci na rovinu a jasne svojmu mužovi bolo odvážne. Pochopila, že sa ho to dotýka a zraňuje, je podráždený. Ako sa stávala jemnejšia k sebe, prehlbovala sa u nej schopnosť citlivejšie o veciach hovoriť, menej ubližovať, tónom, či nechceným presúvaním viny na druhého. Gabriele sa uľavilo, zďaleka však nie je na konci sebapoznania a premeny. Gabriela sa učí zodpovednosti, učí sa prijať zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Už chápe, že aj nič neurobiť, nič nezmeniť je rozhodnutie, často nevedomé, ale je. Nesieme následky nie len za to, čo urobíme, ale aj za to, čo neurobíme, čoho sa vzdáme. Kým sa bojíme konať, rozhodnúť sa a prijímať zodpovednosť za naše rozhodnutia, sme neslobodní, žijeme následky našich strachov. Gabrielina nová výzva je aj pochopiť, že akceptovať to, čo ten druhý robí je naša vec. Je na nás, či pristúpime na manipuláciu alebo jej odoláme a vytvoríme priestor, aby aj druhý s nami mohol hovoril na rovinu.
Ak sa vás téma dotýka, ocitli ste sa v situácii, kedy vás život vyzýva ujasniť si priority a hodnoty, pochopiť hlbšie seba, svoju sebahodnotu, uvedomiť si kde sa nachádzate a čo od seba a života chcete, je vhodná doba si urobiť v sebe poriadok. Buď sami alebo v spolupráci so skúseným psychoterapeutom alebo vzťahovým terapeutom na individuálnom sedení.
autorka: Radoslava Olajos hlbinná a párová terapeutka
Súvisiace články:
Neverníci nás učia, ako byť verná sebe
Kríza vo vzťahu ako šanca lepšie si porozumieť
Obetovať seba alebo manželstvo?
Hry a masky vo vzťahoch
Koľko agresivity sme sme ochotné znášať vo vzťahu?
foto: Anett Kállai Tóth