Dá sa stíšiť myseľ a naladiť sa na vnútorné ticho?

Čo to vlastne vnútorné ticho je?

Väčšinu času sa v nás ozývajú rôzne vyčítavé, hodnotiace alebo komentujúce hlasy, myšlienky alebo našu pozornosť ťahá akýsi vnútorný dialóg, akoby sa v nás niečo hádalo, oponovalo si. Prípadne sledujeme „film“ – prehrávanie si to, čo bolo a nevieme sa s tým zmieriť alebo si predstavujeme, čo by mohlo byť. Objavujú sa aj katastrofické scenáre, ktoré nám neraz spúšťajú stres a úzkosť. Ruší nás to od zmysluplných činnosti alebo nám to znemožňuje zaspať. Znepokojuje nás to, zamestnáva a vyčerpáva. Ide o nevedomý proces, ono sa to deje napriek našemu nesúhlasu a snahe „to“ zahnať alebo vypnúť.

Hovorí sa, že máme plnú hlavu. Čím sme pod väčším stresom a tlakom, tým to v nás viac vrie. Sme na hony vzdialení od vytúženého vnútorného ticha, ktorý by nám umožnil prestať myslieť, sužovať sa pocitmi viny, strachu a hnevu, trápiť sa alebo aspoň večer pokojne zaspať. Často práve dotieravé myšlienky a napätie nám znemožňuje kvalitne sa vyspať a načerpať potrebnú energiu.

 

Relaxácia

Čo vám prináša uvoľnenie a radosť?

Mne napríklad ranné prechádzky po pláži, keď vychádza slnko, naboso sa prejsť v lese alebo po zarosenej lúke. V zime sa rada brodím snehom a rada počúvam, ako sa sneh vrždí a odráža sa. Pre mnohých je takýto relax dostupný len počas dovoleniek a prázdnin. V lepšom prípade cez víkend. Mala som to tak aj ja, odkedy som však pocítila energiu a silu toho, čo mi to prináša, zaradila som to na popredné miesta v mojich prioritách.

Vytvorte si každý deň vedome priestor a čas na relaxáciu. Akúkoľvek. Normálne si to zaraďte do diára ako inú povinnosť. Keď som s tým začala pred asi šiestimi rokmi, ako som si zapisovala klietov a čo treba vybaviť, aspoň hodinu a pol som si vyhradila na oddych, prechádzku alebo trénovanie bytia v prítomnosti. Najskôr mi to prišlo zvláštne, smiešne a málokedy zo začiatku som ten čas nevyužila plodne a pre seba. Časom som sa to však naučila a prinieslo to svoje ovocie.

 

Meditácia

Práca s tieňmi

Kým nás ovláda nevedomie, tiene a bránime sa prirodzenému vývoju, vnútorný pokoj nedosiahneme. Dokonca už ani úniky a presúvanie pozornosti k tomu príjemnému a zábavnému už nebude fungovať. Ak nastal čas, je nutné sa tým, čo sa nám vynára a obťažuje/zaťažuje našu myseľ zaoberať.  Stagnáciou, prianim „neriešiť“, zotrvať tam, kde sme, môže sa ozvať to, čo vám vo vnútri dozrelo a pýta sa na svet, priťažujeme si, zhoršujeme to svojim odporom, bojom a lipnutím na niečom, čo už prirodzene musí odísť. Spoznáte to podľa toho, ….