Čo je to naučená bezmocnosť (learned helplessness)?
Vedeli ste, že pocit bezmocnosti môže byť aj naučený? Opakované zlyhanie, opakovaná skúsenosť neschopnosti čeliť a prekonavať problémy, či prekážky vyústi časom k upadnutiu do bezmocnosti a rezignácie, straty sebadôvery. Naučená bezmocnosť vedie k pocitu a názoru, že človek nedokáže kontrolovať výsledky svojho konania, a to dokonca ani v nových situáciách, kedy by táto kontrola mohla byť uskutočnená. Nízka sebahodnota, neschopnosť efektívne narábať s emóciami, predosvšetkým s hnevom, vedú k sebadeštruktívnym sklonom, k role obeti. Dokonca niektoré typy depresívnych stavov vznikajú z následkov frustrácie z naučenej bezmocnosti.
Dá sa s tým niečo robiť?
Dôležité je sa v tomto stave neudržiavať. Čím dlhšie v ňom zotrvávame, tým je riziko vyššie, že si na neho zvykneme. Nemusíme sa zmieriť s tým, že to tak je a má byť. Nie sme, a hlavne nemusíme byť bezmocní. Riešenie vždy je, samozrejme vždy má svoju cenu.
Na jednej strane stojí nevedomosť a neuvedomenie si, čo človek žije (aké má možnosti a práva), druhým zásadným problémom býva neochota robiť zmeny, vzdať sa výhod, pohodlia a niečo obetovať.
Ak nie ste spokojní, cítite sa frustrovaní, bezmocní a neviete si rady, máte minimálne dve možnosti. Vyhľadať odborníka, ktorý vám pomôže zorientvať sa, alebo objavovať sám nové možnosti, ako v sebe zbúrať limity, ktoré vznikli v minulosti a dnes už len dusia, neslúžia. Dovoliť si vystúpiť z role obete, dôstojnejšie žiť, vzjať zodpovednosť za seba do vlastných rúk, hľadať a konať. Máme viac síl a máme viac možností, ako sme schopní bežne vidieť. Sebapoznaním, bdelosťou a vedomím presunutím pozornosti zo zabehnutých koľají, sťažovania si, spochybňovania sa k novým možnostiam, na to čo chceme a po čom naše srdce túži. Na začiatok stačí len pozorovať to, ako bežne pristupujeme k tomu, čo nás trápi. Aké máme myšlienky, čo s tým robíme? Ako reagujeme a kam to vyusťuje? Pomaly, vedome robiť iné rozhodnutia. Všímajte si, či viete zastaviť svoju naučenú bezmocnosť a konať inak, prípadne nekonať ako bežne.
Tak, ako existujú rôzne závislosti, existuje závislosť na utrpení. Nedá sa pomôcť tomu, kto o pomoc nestojí. Vieme však pomocť sebe. Keď príde čas, mobilizujú sa v nás sily, túžba po zmene, začíname automaticky vnímať nové možnosti, nájdeme odvahu požiadať o pomoc a niečo pre to aj reálne urobiť. Však ako sa vraví, keď je žiak pripravený, učiteľ sa nájde.
Autorka: PhDr. Radoslava Olajos
Foto: Anett Kállai Tóth