Sebavedomá a vedomá žena už nepotrebuje žiť pod „nadvládou“ muža ani od neho neočakáva, že ju záchráni.Túži po súzvuku duší, po nepodmienečnej láske, ktorá dáva a nič za to neočakáva. Vtedy prichádza duchovný vzťah.
Väčšinou tatýto vzťah vzniká z priateľstva a postupne prerastá do partnerstva – vzťahu muža a ženy. Partneri sa dorozumievajú očami. Dokážu cez oči čítať z vnútra toho druhého. Sú prepojení srdcom. Preto aj keď nie sú spolu, sú stále akoby vedľa seba. Toto sme v predošlých vzťahoch necítili. Je to tiež dôvod, prečo nepotrebujú byť neustále spolu.
Nemá tu miesto nedôvera, zákazy, žiarlivosť ani výčitky. Nikto nikoho nehodlá meniť ani vlastniť. Každý berie toho druhého takého, aký je. Majú vlastné aktivity, neobmedzujú sa navzájom. Každý nesie zodpovednosť sám za seba. Muž, ktorý je hoden takejto ženy je pre ňu schopný urobiť čokoľvek. Chápe ju a podporuje vo všetkom, čo robí. Zrelá žena si to váži, nezrelá ho bude považovať za „papuču“.
Duchovné partnerstvo je harmonický súzvuk dvoch ľudí, ktorí sa spoliehajú na seba, nie na partnera. Vo vzťahu panuje úcta a rešpekt. Dokážu sa dorozumieť aj bez slov a sú spolu, aj keď práve nie sú pri sebe.
„Po čase sa naučíš, aký jemný je rozdiel medzi tým, držať za ruku a okúzliť dušu. Naučíš sa, že láska neznamená len o niekoho sa oprieť a že spoločnosť nie je istota.
A začneš chápať, že bozky nie sú zmluvy a dary nie sú sľuby.
Porážky začneš príjmať so zdvihnutou hlavou s otvorenými očami a s vznešenosťou dospelého človeka, nie so žiaľom dieťaťa.
A naučíš sa budovať dnes svoje cesty, pretože zajtrajšia pôda je príliš neistá.
Naučíš sa, že aj Slnko ťa spáli, keď je ho príliš.
Takže si vysaď vlastnú záhradu a ozdob svoju dušu namiesto toho, aby si čakal, že ti niekto prinesie kvety.
A potom spoznáš, že vieš skutočne trpieť, že si skutočne silný a že máš skutočnú hodnotu…“ Osho