Márna snaha o chudnutie – sebaklamy

Chudnutie ani štíhlosť nie sú len o aktívnom živote, ani o pohybe, ani o špeciálnych diétach, aj keď bez primeraného pohybu a vhodne zvolenej stravy sa na svoje váhové optimum asi nedostanete. Ako ste si určite už všimli, nestačí si dať do tela a odopierať si kalórie. Aktivity smerujúce k redukcii sú z môjho pohľadu druhoradá záležitosť. Vytvárať na seba tlak a násilne meniť svoj zovňajšok bez zmeny vnútra nie je možné. Aspoň nie nadlho.

Kedysi, som klientom ponúkala program, volal sa mentálne chudnutie alebo chudnutie začína v hlave. Vďaka ľudom, ktorí prichádzali som si všimla určité zákonitosti a to, ako ich postoj k sebe ovplyvňuje okrem iného aj ich váhu a spokojnosť. Nie každý človek s kilami navyše rieši svoju váhu.

Bolo pre mňa prekvapením, že prichádzali slečny a mladé dámy, ktoré boli v podstate štíhle. Nevedeli sa zmieriť s ukladaním tuku na stehnách alebo bokoch. Nevedeli byť spokojné, kým si nepočítali rebrá, no aj tak ostávali nespokojné. Napriek tomu, že drastickými diétami schudli, presúvali svoj problém inam. Zväčša k problémom v partnerstve alebo novoobjaveným zdravotným problémom. Štíhlosť sama o sebe im šťastie nepriniesla.

Pri chudnutí nám môžu brániť okrem iných faktorov aj sebaklamy.

Možno si poviete, mňa sa to netýka, viem predsa čo robím a viem, že sa neklamem. Možno sa vám objavia otázniky, ako taký sebaklam vyzerá a s chudnutím súvisí. O čom to je, vám možno lepšie priblíži tento príbeh.

Poznám pani, čo o sebe tvrdila, že priberá aj z vody. Skoro nič neje, len raz za čas sa naje do sýta. Občas doje po deťoch, ale inak takmer hladuje. Jedáva šaláty a mäso, len delenú stravu. Neskôr sa ukázalo, pretože bola s nami niektoľko krát na víkendovom pobyte, že pani neustále niečo dzobká. Oriešky, mrkvu, nanuk – vodový a na večeru si dopriala dvojitú porciu, pretože ju program zmohol. Zaujímavé bolo, ako nechápala o čom vravím, keď sme to na večernej skupine preberali. Ohradila sa, že to je výnimočný stav, spôsobený jej mesačným cyklom. Opakovalo sa to aj na ďalších dvoch víkedovkách. Raz si to ospravedlnila, že jej to spôsobil horský vzduch, ďalším dôvodom bola úžasná strava – nizkosacharidová, domáca a chutná. Domnievala sa, že bude v poriadku ak bude jesť do sýta. Všetko by bolo v poriadku, keby večer na bare nevypila dve veľké pivá a čipsy. Pani mala skutočne pocit, že jedáva málo a keď si občas dopraje najesť sa do sýta, je to preto, že telo si to pýta. Jej snaha o striedmosť bola prevalcovaná svojim protipólom, ktorý bol z časti nevedomí. Sebaklamy a racionalizácia faktov (ospravedlnenie a prehliadanie súvislostí a reality) ju udržovali v kolotoči dvoch extrémov. Odopieranie si jedla a príjem znížených porcii a následné impulzívne hltavé jedenie, ktoré si často uvedomila až s odstupom času. Neraz bagatelizovala množstvo a neadekvátnosť. Pani sa síce najskôr cítila ranená a znechutená konfrontáciou, bolesť a uvedomenie si toho, aké následky by malo pokračovanie v jej konaní a spôsobe stravovania ju prebudilo. V priebehu niekoľkých mesiacov sa jej podarilo začať reálne chudnúť a dať si svoju osobnú víziu, na ktorej vedome a s radosťou denne pokračovala. Keď som sa jej spýtala po roku, potom čo schudla asi 15 kg, ale hlavne začala mať úplne iné vyžarovanie – sebaistejšie a jemnejšie, odpovedala, že jej veľmi pomohla podporná skupina, ľudia, čo ju chápali a keď sa chcela vzdať, mal ju kto podržať. Pomohlo jej dať si cieľ, každý deň si písať denník a viac byť k sebe úprimná. Denník jej odhalil množstvo súvislostí, ktoré si pred tým vôbec neuvedomovala. Zasmiala sa, že žila v zmysle odopieraného chleba najväčší krajec. Jej chudnutie samozrejme bolo o práci na sebe a uvoľnení nahromadeného hnevu a pocitu krivdy.

Vhodne zvolená strava výrazne ovplyvňuje mentálnu a energetickú kapacitu človeka. Nevhodná strava nás môže zaťažiť a spustiť procesy, napr. zápaly, ktoré sú zodpovedné za mnohé ťažkosti, s ktorými ľudia dnes často zápasia. Medzi ne patrí predovšetkým nespavosť, nízka kvalita spánku, únava, vyčerpanie, nadváha, zvýšená chorľavosť, znížená imunita a s ňou spojené príznaky alebo aj depresívne stavy (apatia, znížené sebavedomie a sebadôvera, zlá schopnosť sa sústrediť, problémy s rozhodovaním a pocity beznádeje, neochota robiť veci, čo nás pôvodne bavili, bezdôvodný smútok a plačlivosť, sebaľútosť).

Večné odkladanie a pocit, že sa nevieme motivovať k zmene, nabrať silu a mať vôľu môžeme z časti ovplyvniť aj stravou. Najlepšie však kombináciou so sebareflexiou a vedomím prebratím zodpovednosti za svoj život. Pomáha mať plán či víziu. Každému môže pomôcť niečo iné. Bola som svedkom mnohých príbehov, kedy zmena nastala prekonaním nešťastného (nevedomého) prístupu, ktorý spôsoboval množstvo problémov v pracovnom aj osobnom živote. Po prekonaní strachov a pochopením, ako si škodili, sa k zmenám v ich živote prirodzene dostavila zmena tela. Telo reaguje na naše postoje a kvalitu života aj svojou váhou a spôsobom ukladania tuku. Každému zaberá niečo iné, poznám dosť ľudí, ktorým sa stačí zaťať a schudnú už po pár týždňov bez večere, či na delenej strave. Najväčšie pokroky pozorujem u ľudí, ktorým sadla nízkosacharidová strava so zaradením pravidelného, ich veku a kondícii primeraného pohybu. Neviem posúdiť, či predchádzal ich duchovný rast vedomému prístup k jedlu alebo ich spôsob jedenia im napomohol k zmenám v tejto oblasti. Jedno je však isté, čím sme vedomejší, tým máme väčšiu úctu k sebe a to sa odrazí na všetkých úroviach našeho života. Prestávame si škodiť prístupom, stravovaním, svojimi voľbami, naopak sa otvárame novým možnostiam a stravu, či tému chudnutie opustíme, pretože viac nie je výzvou. Už cítime a vnímame čo je pre nás dobré a prospeva nám.

autor: PhDr. Radoslava Olajos