Ak vo vzťahu neexistujú hranice, potom sa partneri nedostanú za počiatočnú zamilovanosť a nezamenia ju za skutočnú dôvernosť. Ostane len pri príťažlivosti, ktorú časom nahradia odstredivé sily ktoré môžu ohroziť samotný vzťah.
Bez dôvery a intimity, dvaja nikdy nedosiahnu skutočné poznanie toho druhého a nedokážu zotrvať v láske ako pár a rásť ako jednotlivci. Pre rozvoj a zachovanie vzťahu sú dôležité hranice.
Hranice nám pomáhajú spoznať kde končí jeden a začína ten druhý. Aj keď dvaja tvoria pár, nikdy by nemali prestať byť aj individualitami. Hranice, aj keď presnejšie by bolo povedať hranica sa dotýka oboch. Je to línia, ktorá vymedzuje priestor pre obidve strany.
Pre nás je dôležité spoznať, kde sú naše hranice. Potrebujeme ich spoznať, aby sme si ich mohli chrániť. A potrebujeme ich spoznať, aby sme druhému pomohli pochopiť, kde sú naše hranice (aby nám neublížil). Hranica nás chráni pred zranením.
Vždy keď niekto prekročí hranicu, potenciálne prináša riziko, že nám ublíži. Potrebujeme vedieť, ako sa zachovať. Hranice, to znie tak abstraktne. Čo to je? Existuje niekoľko princípov, ktoré pomáhajú zachovať hranice. A pomáhajú pochopiť čo je to hranica vo vzťahu a medzi partnermi…
Princíp siatia a žatvy
Naše myšlienky, slová a skutky majú svoje dôsledky. Získavajú konkrétnu podobu a prejavujú sa navonok. Platí to aj vo vzťahu. Napr. partner nečelí svojmu problému (a je jedno čo ním je), prípadne ho deleguje na druhého, alebo ten druhý to už nevydrží a začne riešiť ten problém za neho. To však nie je skutočné riešenie problému. A nepomáha k zrelosti ani nášmu partnerovi. Prejavom lásky voči partnerovi je umožniť mu, aby čelil problému a vyriešil ho. V nás bude mať pomoc a podporu, ale vyriešiť ho musí sám. Muž chodil z práce unavený a nahnevaný, svoju zlosť si vybil na manželke a deťoch. Manželka ho po nejakom čase konfrontovala s tým, že takéto zachádzanie nie je citlivé a že si to nepraje a ak sa tak zachová, tak sa od neho vzdiali. A naozaj, keď sa to zopakovalo, odišla s deťmi a muž čelil výzve – buď bude musieť zmeniť svoje správanie, alebo sa bude musieť zmeniť… Hranice, to je výzva rešpektovať toho druhého…
Princíp zodpovednosti
Keď vstupujeme do vzťahu s partnerom, dvaja sa stávajú jedným, ale zodpovednosť je stále aj individuálna hoci po novom aj spoločná. Je individuálna, predsa jeden nebude zodpovedať za to, akú prácu odvedie ten druhý :), ale aj spoločná – zakladáte si rodinu, vychovávate deti, tvoríte pár… Opäť tu mierime na zrelosť. Vstupom do vzťahu a do manželstva máme zodpovednosť smerom k partnerovi, ale nie za partnera. A nie sme zodpovední za jeho pocity. Pocit nesie so sebou veľmi zaujímavú stopu (emóciu). Ale sám o sebe je premenlivý a nestály. Občas treba povedať aj to, čo nie je príjemné. Ale je to dôležitejšie, než pocit. Princíp zodpovednosti je dôležitejší než prizerať sa, ako si partner ubližuje. Naša láska ho neuzdraví. Vlastne áno, ak sa prejaví do skutku a postrčíme ho k riešeniu. Ak neovláda pitie, ak hrá automaty, ak je závislý, ak má zdravotné, prípadne psychické problémy, naša láska ho neuzdraví. Treba trvať na vyhľadaní odbornej pomoci.
Princíp sily
Ako by ste sa cítili, ak by Vám niekto stále hovoril, že sa máte zmeniť a čo máte robiť. Nemyslím tým situáciu, kedy si ubližujete (závislosť…). Tam tá vnútorná sila chýba… Nikto nechce byť v pasívnej / podriadenej pozícií. Niektorí síce áno, ale je to porucha. Zdravé to nie je. Zároveň však platí, že ak chceme zmeniť toho druhého, najlepšie bude začať od seba. Keď sa my sami budeme meniť, budeme inšpiráciou aj pre toho druhého a aj on sám od seba bude chcieť niečo podniknúť. Ten druhý nás neskutočne dokáže inšpirovať k tomu, aby sme my sami napredovali. A pracovať na sebe, je znakom sily.
Princíp rešpektovania
Je potrebná sloboda, aby bolo možné hranice porušiť. Bez slobody by to nebolo možné. Ale hranica zároveň vyzýva k rešpektovaniu slobody. Rešpektovanie hraníc partnera je kľúčom k vzájomnej dôvere. Žiaľ, mnohí svoje vlastné hranice nepoznajú. A tak ťažko pomôžu tomu druhému pochopiť, ako ich rešpektovať. Hranice nám ponechávajú priestor a slobodu. Ak sa vrátime k príkladu ženy a jej manžela – ktorý prichádzal domov s hnevom. Ona mu nepovedala, že ho nemiluje. A ani mu nepovedala, že keď sa bude hnevať, aby nechodil domov. Niektorí ľudia majú prchkú povahu. Ona mu jasne naznačila, aby s hnevom nepristupoval k nej a k deťom, pretože im to ubližuje. Keď muž dokázal spracovať hnev a únavu bez toho, aby sa na nich vyvŕšil, nič však nebránilo tomu, aby sa stretli ako rodina.
Princíp motivácie
Musíme mať možnosť povedať nie, aby sme povedali áno. Toho druhého máme milovať, pretože sme si ho zamilovali, nie zo strachu. Láska prináša riziko odmietnutia. A tak kladie dôraz na to, aby bola láskavá a starostlivá. Ak ste zlí na toho druhého, môžete o neho prísť. Láska má byť potvrdzovaná stále znova a znova. Získať ruku ženy, nie je ako dobiť hrad – a bude navždy náš. Treba o ňu stále bojovať. Strach je nepriateľom lásky, ale láska zaháňa strach. Rozhodnete sa pre lásku, alebo pre strach? Ak sa bojíte, že prídete o lásku partnera, strácate slobodu. Ste náchylní robiť kompromisy, ktoré by ste robiť nemali a popierate sami seba. A tým ubližujete sebe. Aj kompromisy sú dôležité, ale z lásky, nie zo strachu. Je rozdiel či idete s partnerom na futbal a on s Vami do opery, pretože chcete spolu tráviť čas, alebo preto že ten druhí to chce a vy sa bojíte, že by začal mať pocit, že k sebe nepatríte (naozaj nemusíme všetko robiť spolu a tráviť spolu všetok čas). Buď bude vo vašich prejavoch rezonovať strach, alebo sa presadí láska?
Princíp hodnotenia
Je rozdiel medzi bolesťou a zranením. Tak ako je rozdiel medzi človekom a jeho (nesprávnym) návykom / prejavom. Ak manželka si zlú náladu kompenzuje tým, že veľa nakupuje a ohrozuje tým rodinný rozpočet, treba jej znížiť limit na karte. A to s tým pravidlom, že ak limit prečerpá, nebude môcť kartu nejaký čas požívať. Nepochybne toto rozhodnutie nebude sprevádzané príjemnými prejavmi. Ale ak to vysvetlíte a rozlíšite medzi človekom ktorého milujete a oblasťou ktorú nemá pod kontrolou – ten druhý začne dozrievať. K veciam sa treba postaviť čelom. Treba vedieť narábať s peniazmi a žiaden problém sa nedokáže prekonať nakupovaním. Tadiaľ cesta nevedie. Pravidlá boli dané. Mohla míňať, ale v rámci možností a uvedomila si, že míňala hoci nemusela. A viac než mohla / mala. A to zmenilo jej postoj. Hranice nemajú spôsobovať zranenie, ale môžu byť bolestivé.
Princíp aktivity
Máte dve možnosti, buď budete pasívny a tak budete čakať, že ten druhí nejakým spôsobom zistí že… alebo si to vypýtate svojim prístupom. Ak dochádza k narušeniu vašich hraníc, treba ich aktívne chrániť a povedať tomu druhému, že prekročil hranicu. Treba vysvetliť čo sa stalo, pomenovať čo a ako vás zranilo, ale navzájom na seba neútočiť a rozlišovať – ten druhý nechcel / nevedel. Je to spôsob ako uzdraviť zranenie a aktívne si vypýtať riešenie. Ak nič neurobíte, bude vo Váš rásť nespokojnosť a hnev. Časom bude ťažké ak nie priam nemožné vzťah uzdraviť.
Princíp závisti
Závisť vo vzťahu? Áno. Často nepoznáme svoje hranice (dary, schopnosti a možnosti) a tak nerozvíjame svoje dary, nedokážeme doceniť to, čo sa nám podarilo a obzeráme sa dokola a začneme závidieť iným, dokonca nášmu partnerovi . Závisť nás ochromuje pretože sme nespokojní a staneme sa bezmocní. Zamieňame si závisť s túžbou. Túžba nás motivuje niečo dosiahnuť. Závisť je neplodná a jej ovocím nie je žiaden cieľ – nevedie nikam. -a preto nás nijako nedokáže naplniť. Bez ohľadu na to, kto koho ponúkol – Adam s Evou mali k dispozícií všetky stromy až na jeden a predsa dovolili závisti, aby ich ochromila a tak si prestali vychutnávať to, čo mali.
Princíp otvorenosti
Musíme hovoriť o svojich hraniciach, pretože keď o nich nehovoríme, ako by neexistovali, prípadne sa vytrácajú z pamäte. Obidvaja partneri musia vedieť pomenovať čo chcú a čo nie. Ak sa dvaja odhalia, dve duše sa môžu navzájom prepojiť, ale ak sa neodhalia, môžu sa míňať a živoriť. Ak skrývate pred svojím partnerom svoje myšlienky, slová, skutky a pocity, tak ťažko vás dokáže prijať, pochopiť a milovať. A len ťažko uhádne ako vám pomôcť, čím vás potešiť, prípadne ako vás naplniť… Začne medzi vami vznikať priepasť. Hranica už nebude líniou niekde v mape, ale ostnatým drátom a územím nikoho… Otvorenosť prehlbuje dôveru a intimitu.
Máme len dve možnosti. Buď v našom vzťahu budú hranice, alebo budeme vo vzťahu zápasiť s dôsledkami toho, že nemáme hranice.
Hranice sú tu preto, aby sa vzťah prehĺbil a aby sa dvaja navzájom chránili (a pomáhali si). Stanoviť hranice znamená riskovať aj istú bolesť. Ak jeden naplánuje víkend bez toho, aby sa druhého spýtal a ten povie slobodné nie.
Hranice nikdy nedokážu zabrániť bolesti a utrpeniu. Ich významom však je, že bránia bolesti a utrpeniu, aby boli / ostali neplodné. Hranica premení bolesť a zranenie v rast. Rodí sa niečo nové – človek sa zušľachťuje. Bez hranice by to tak nebolo.
Nech sa stane čokoľvek, pristupujte k partnerovi s láskou a bez snahy sa pomstiť. Cieľom nie je pomsta či trest, ale obnova hraníc a aj vzťahu! Vzťah nie je o dvoch hraničiaroch, ktorí cez hranice strieľajú po sebe.
Hranica podobne ako človek, sa mení. Je to živý organizmus. Snažte sa, aby tých hraníc bolo čo najmenej. Čím viac milujete toho druhého (a poznáte ho v jeho vnútri, kým je, aké má zranenia, čo má rád a čoho sa bojí…) tým menej hraníc budete potrebovať.
Hranice vo vzťahu sa snažia o zmenu (k lepšiemu) a o záchranu vzťahu. Vzťah stojí na láske a predsa láska nestačí. Aby vzťah rástol je potrebná atmosféra slobody a zodpovednosti (zrelosti). A práve hranice pomáhajú zachovať slobodu, definujú zodpovednosť a vedú k zrelosti. A tým pomáhajú prehlbovať lásku.
Zdroj: blog Tomáša Hupku DenníkN pod názvom: Hranice vo vzťahu
Dodáva: Henry Cloud a John Townsend – obidvaja pôsobia ako psychológovia, konzultanti a poradcovia. Dlhodobo sa venujú téme hraníc ako priestoru pre zdravý vzťah. Spolu napísali množstvo kníh a jedna z nich – Hranice v manželstve sa stala podkladom pre tento článok
Autor: Tomáš Hupka
foto: Anett Kállai Tóth