Ako ste na tom so sebaúctou a sebahodnotou?

Ak je váš problém sebaúcta a sebahodnota, vo vzťahu (s mužom) na to ľahko prídete. U niekoho je to menej nápadné a bolestivé, v niektorých vzťahoch prichádza ku konfliktom a nepekným bojom. Buď si do života pritiahneme niekoho kto je veľmi podobný (a tak ťažko znášame jeho slabosti a nedostatky) alebo má tendenciu sa správať doplňujúco, čiže vznikne obeť-tyran. Nie len obeť, ale ani tyran, ani manipulátor neoplývajú skutočnou sebaúctou ani sebahodnotou.
V partnerských vzťahoch dochádza po období zamilovanosti obdobie učenia a sebapoznania. Kým do učenia ideme egom, nevedomo a naivne, narazíme. Ak sme čakali na princa, ktorý nás zachráni, urobí náš život krajším, nás šťastnejšie, môžeme byť prekvapené, predovšetkým vtedy, ak ideme do vzťahu s nereálnymi predstavami o vzťahu. Alebo vedome, či nevedome si partnera hľadáme preto, aby sme mali zo seba dobrý pocit, že nie sme samy a opustené. Pretože to máme spojené s niečim menejcenným. Ak sa vo vzťahu a to aj v neuspokojivom cítime sebavedomejšie, bojíme sa samoty, ľahko príde skúška. To, ako to máme so sebahodnotou a sebaúctou, dlhodobejší vzťah celkom určite preverí. Prostredníctvom vzťahu sa o sebe môžeme dozvedieť viac, než sa nazdávame. Spoznávame partera, ale aj seba. Muž ženu vo vzťahu často skúša zo sebaúcty. Samozrejme, môžete to byť aj naopak alebo vzájomné. Nerobí to samozrejme zámerne.

Tam, kde si vieme vážiť seba, pochopili sme o čom vzťahy sú, nehľadáme cez partnera niečo, čo sme ešte v sebe neobjavili, nachádzame skutočnú lásku, pokoj a radosť zo spoločného tvorenia.

Ak máme očakávania, že partner nás bude milovať, chápať nás a prijímať nás také aké sme a samy to nevieme, nedočkáme sa toho ani od neho, alebo aspoň nie nadlho. Partner nám to, ako to máme samé so sebou odzrkadlí. Môžeme sa sto krát na pratnera hnevať, nepomôžeme si, to, čo máme ukryté hlboko v nás sa tým nezmaže. Ak máme strach, že o partnera prídeme, pretože sme na ňom závislé, nemusíme si to uvedomovať, prejaví sa v podobe žiarlivosti, potrebou partnera ovládať, manipulovať alebo zhadzovať. Aj pokusy meniť partnera na svoj obraz je prejavom neúcty k nemu. Podporovať v mužovi pohodlný život nezrelého dieťaťa, o ktoré je treba sa starať, obetovať sa, diktovať mu čo má a nemá vedie k tomu, že doma budeme mať slabocha, ktorý je z času na čas agresívny a priečny, v lepšom prípade ľahostajný.

Ak do vzťahu prichádzame s očakávaniami, že nás partner „zachráni“, skúšky na seba nenechajú dlho čakať. Neraz sa musíme zachrániť samé, a to rovno z toho vzťahu.

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo vás na partnerovi priťahovalo? Čo ste od vzťahu očakávali? Čo ste po tom, čo ste sa stali párom zmenili? Čo ste obetovali a čo ste získali? Tieto otázky je dobré si klásť, ak prechádzate krízou vo vzťahu alebo ak máte pocit, že neustále si do života priťahujete rovnakých partnerov.

Patríte aj vy k ženám, ktoré si sťažujú, že ich muž nechápe, je k nim krutý, ľahostajný alebo im dokonca ubližuje celkom zámerne? To, že sa to deje práve vám, nie je náhoda. To, že váš muž si môže robiť s vami čo chce, ste mu možno nechtiac, dovolila vy. Konfliktný vzťah nevzniká zo dňa na deň. Muž podvedome vníma, čo si môže k žene dovoliť a taktiež si všíma, ako sa k nemu žena správa a čo k nemu „vysiela“. Aj to, že si žena neverí, nie je sama sebou a hrá hry, v mužoch vyvoláva zmätok a hnev. Je pre neho nečitateľná, cíti sa byť manipulovaný, cíti rôzne tlaky a napätie a preto muž zareaguje po svojom – často agresívne, či už pasívne alebo aktívne.

Pochopením, čo vytvárame vo vzťahoch vďaka svojim programom a podporením svojej sebaúcty sa môžeme začať správať inak, čo má zväčša pozitívny vplyv na vzťah. Ak sa dostávame na vyššiu úroveň vedomia, môžeme však vzťah aj ohroziť. Každá zmena, prinesie novú zmenu.

Vzťah sa môže rozpadnúť, ak partner nie je pripravený na zmeny, ktoré prirodzene nastanú. Ak nedokáže akceptovať zmeny vo vašich postojoch, správaní alebo pravidlách, prichádza kríza. Kríza je síce priestor na prehodnocovanie, nastavenie nových pravidiel, nemusí sa mám ju vždy podariť prekonať. Nie každý vzťah je udržateľný a zmysluplný.

Je tenká hranica medzi tým byť sebecká, prípadne tvrdohlavá a medzi tým vedieť čo chcem a stojím si za tým. Kompromisy môžeme robiť, môžeme sa prispôsobiť, možeme nasledovať partnera, ale nikdy nie na úkor našej dôstojnosti, a nikdy nerobiť veci, ktoré nám nie sú vlastné. Je na každej z nás, aby sme samy objavili kde je tá hranica a neohorzovali perspektívny vzťah, zároveň však nezotrvávali v niečom, čo nás ničí.

Ak prejdete týmto obdobím a urobíte si jasno, precitnete. Zistíte čo samé vkladáte do vzťahov a uvedomíte si, že to už nemusíte opakovať, oslobodíte sa. Jedného dňa sa zobudíte a zistíte, že už nedovolíte, aby vám muž ubližoval, že už nie je najmenší dôvod ostávať s niekym, kto si vás neváži. Bol by to signál, že si nevážime sami seba, keď zotrvávate niekde, kde prichádzate o energiu, čas a iné zdroje.

Výhovorky sa zrazu rozplynú, dokonca aj tak závažné, ako sú deti, majetok, rodina a práca nebudú nič v porovnaní s tým, čo ucítite. Ucítite silu a sebaúctu. Už nebude prípustné sebaobetovanie sa pre tých druhých, pre dobro nás všetkých. Už budete počuť v tých výčitkách manipuláciu a budete mať silu jej nepodľahnúť. No zároveň budete mať silu riešiť vzniknuté situácie zodpovedne a zrelo.

Ak niečo robíme zo strachu, chceme byť za peknú, správnu a ustupujete, strácame tým sami seba a tak prichádzame o sebahodnotu a sebaúctu. Nikto nás za to úprimne nepochváli, možno tak využije a ocení, že sa obetujete pre jeho blaho (na úkor vás), z toho však môžeme ochorieť, zvädnúť alebo upadnúť do depresie.

Ak strach vystrieda odvaha a sila, začnú sa vo vašom živote významné zmeny. Dovoliť si byť autentická, úprimná a vyjadriť svoj názor neunesie každý. Všetko má svoje následky. Mále víťazstvo môže byť spojené so samotou. Či už fyzickou alebo aspoň v podobe nepochopenia.

Mnoho žien dnes volí život nezadanej. Sú úspešné v práci, sebestačné, krásne, vzdelané, ale nemali zatial šťastie na toho vhodného partnera a tak sú samy.

Z môjho pohľadu ide o dve základné kategórie. Jedna tvorí ženy, ktoré si už vážia sami seba, ale pre nejaký dôvod si volia slobodnejší život bez partnera celkom vedome a sú spokojné. Radšej majú kamarátov, záľuby a venujú sa sebe a tomu, čo ich napĺňa. Ak stretnú svoju spriaznenú dušu, neváhajú a vytvoria obojstranne obohacujúci vzťah. Neobetujú sa, aby sa zapáčili partnerovi, nerobia nezmyselné kompromisy, ani sa v mene lásky nevzdajú toho, čo majú rady. Tieto ženy počúvajú svoje srdce a intuíciu. A tá ich nesklame.

Druhú kategóriu žien tvoria ženy, na ceste k svojej sebaúcte. Zvládli prvú metu a oslobodili sa z nenaplňujúceho vzťahu, už pochopili princíp sebaúcty, neboja sa byť samé a už sa za každú cenu nevrhajú do vzťahov.

Tieto ženy však nie sú so samotou spokojné a túžia po partnerovi, po láske a vzťahu. Môžu byť v medziobdobí, kedy si kráčajú životom samy, aby si užili slobodný život a lepšie pochopili a navnímali seba. Ujasnili si čo presne chcú a za akú cenu. Čas bez partnera venujú určitej očiste, uzatvoreniu predošlého vzťahu. Zároveň si už rozumejú, už vedia napĺňať svoje potreby, venovať čas tomu, čo je pre nich prioritou.

Stretávam sa s tým, že toto obdobie býva z pohľadu týchto žien, ktoré sú ešte len na ceste k sebaúcte pridlhé. Nie je podstatné či ide o týždne alebo roky. Čím žena väčšmi túži po mužovi, tým je väčšia pravdepodobnosť, že si môže svoju lekciu zo sebaúcty zopakovať.

Nie každá žena vie ustáť bez pomoci to, že obetovala vzťah, dokonca manželstvo, narobila deťom stres a nové komplikácie. Proces zmeny a cesta k sebe býva náročná a bolestivá. Je spájaná s opúšťaním starého, aby sme mohli prijať nové. Táto fáza býva mimoriadne vyčerpávajúca.

Objavujú sa výčitky a pochybnosti, napriek tomu, že žena roky trpela, strádala a chradla, nenachádzala v partnerovi odozvu a ochotu komunikovať a niečo riešiť, napriek tomu, že vyskúšala všetko dostupné.

Cesta do seba a k sebe je vždy spojená s rizikom veľkých zmien a strát. Je cestou oslobodenia, ale aj opúšťania, vzdania sa niečoho, čo bolo pre nás dôležité, čo sme roky žili. Úprimnosťou k sebe však získame ďaleko viac.

Niekedy vzťah zachráni to, že žena precitne a nachádza sebaúctu. To, že sa vzoprie, jasne ukáže mužovi hranice a je ochotná s ním komunikovať pre neho zrozumiteľne je oživením a muža to môže taktiež prebudiť k ochote sa meniť. Často na to treba „tlmočníka“, najlepšie niekoho nezaujatého, napríklad párového terapeuta.

Ak vás téma zaujala, príďte nás navštíviť alebo sa zúčastnite kurzu sebapoznania, ktoré je venované ženám v podobných situáciách.

Dňa 13. marca 2018 bude Nulté stretnutie večerného kurzu sebapoznania Podporná skupina na ceste k sebe.

autorka: PhDr. Radoslava Olajos, párová terapeutka