„Niet väčšieho šťastia, ako nájsť človeka, ktorého budete môcť zlostiť po celý život.“ — Agatha Christie
Čím sa snažíme byť dokonalejší, tým sme neuplnejší. S partnerom tvoríme celok a tak snaha jedného byť dokonalý, vytvára priestor, aby vrhol tieň na partnera. hodíme tiene (menejcenné kvality) na partnera. Tieň je aj to, pozitívne, to čo je vo mne esšte neobjavené, ale z nejakého dôvodu si ho ešte nemôžem dovoliť žiť. Fascinácia partnerovími kvalitami, ale u seba pre sebapodceňovanie, či strachy ešte nežijem. Vnútorný konflikt nás drží v napätí, partneri sa priťahujú, hoci dynamika vzťahu je vyčerpávajúca a často aj málo pozitívne sytiaca.
odhalované, nedá sa už skrývať, pretvarovať.. Od túžby splynúť s druhým k sebe. Spoločné tvorenie, cítenie a zdielanie radosti.
Lásku napĺňa dávanie, ego prahne po dostávaní. Ak máme nedostatok. Nestačí, ani keď dostáva.
Čo je to láska?
závislé vzťahy.. nevieme si predstaviť inak.. utrpenie, smútky, prázdnota, túžba niečo získať z vonku, partner dodá, vďaka nemu to mám.. robíme si z neho otroka… vinníka, keď sa správa inak, spontanne, ako sa nám hodí..
Prestaňme sa báť toho, čo je nutné stratiť.. kde si kompenzujeme niečo, pretože sme odvrátení od seba. Nie sme si dosť, nie sme v poriadku a tak hľadáme, aby sme sa doplnili. Hovorenie druhým, čo majú robiť… nedám pokoj, napätie, vytvárať drámy a tlaky… v určitom bode prichádza uvedomenie, keď prichádzame do bodu zlomu.
Chýba mi niečo, an úrovni duše? Je to partner? Ak ano… je to zrkadlo, čiže čosi sme neobjavli ešte v sebe, pretože práve ľudia okolo nás, náš partner nám ukazuje nás, to ako máme, „zahrá“ to čo potrebujeme vidieť, zažiť, aby sme pochopili. My vidíme a interpretujeme len to, aký filter – program máme. Je to systém presvedčení…, ktoré nás ovládajú, spúšťajú pocity, emócie. Naše naladenie.. úrovne vedomia, úrovne prístupu k láske, k schopnosti cítiť, chápať, byť v stave .. všetko a nič… nič tam nie je a je to plné. Čo všetko musíme stratiť, aby sme si uvedomili, ako fungujeme? Ako je
Hlboká láska, úcta, rešpekt, radosť z plynutia a tvorenia, spokojnosť, že si ukazujeme a chápeme, keˇd sa navzájm učíme..
Boj medzi egami
dokazovanie si… vysávanie energie, spúšťanie emócii, tlak.. zranené ego, čo si niečo o tom myslí…
opúšťanei toho, čo už doslúžilo, čo prirodzene už nepotrebujeme, už chápeme, cítime a je čas okúsiť slobodu, ľahkosť a lásku
Vznešenosť spojenia prichádza, keď odložíme projekcie, keď už chápeme, že vidíme v druhom seba, keď si uvedomíme, že spolu tvoríme nás vzťah. Dovolenie byť sebou, sebe, druhému. Úlohou je sebakultivácia, sebapoznaním a pochopením, aby to kým sme bolo únosné, inak nám bráni prijať seba. Nechám ho tým, kým je a nemôže byť ničím iným. Prijatie je o dovolení byť svojským, s pochopením a bez zásahou.
Veľa ľudí hľadá, veľa objavujú, mnohí tvoria a iní cítia, vnímajú a stávajú a lepším človekom, ľudskejším a chápavejším, súcitným a láskavým.
Čakáme na to, aby sme si vo vzťahu užili, aby sme zažívali to, čo nám chýba, čo sa nám inde nedostáva. Situácie vyťahujú z nás nás samotných, náš charakter aj našu podstatu. Dotýkať sa srdcom, bytím, ktoré je nás a zároveň nás presahuje.
Nachádzaním seba, poznávaním seba, prostredníctvom seba, prijímaním toho, čo je pod povrchom, stretnutie sa s tým, čím som. Už nepotrebujem dôkaz, už sa nemusíme obhajovať, už viem, kto som, čo je skryté pod vrstvami toho, čo je často povrchné a pominuteľné, čo nie je našou súčaťou, ako sú myšlienky, koncepty a emócie.
Prvý List Korinťanom 13 O Láske
Keby som ovládal všetky reči sveta a vedel hovoriť vznešene ako sám anjel, ale nemal by som lásku, moje slová by boli iba prázdnym zvukom ako dunenie zvonu alebo rinčanie kovu.
2 A keby som sa mohol honosiť, že mojimi ústami hovorí Boh a že poznám všetky tajomstvá a keby som mal takú veľkú vieru, že by som mohol aj vrchy prenášať, ak by som nemal lásku, nebol by som ničím.
3 A keby som rozdal všetok svoj majetok, ba keby som sa dal pre vieru aj upáliť, a pritom by som to robil bez lásky, nič by mi to neosožilo.
4 Láska je zhovievavá, nežná, nepozná závisť. Nevystatuje sa a nie je domýšľavá, nekoná nečestne,
5 nehľadá svoj osoh, nerozčuľuje sa pre nepochopenie, ani nespomína na krivdy,
6 nie je škodoradostná, ale má záľubu v pravde.
7 So všetkým sa vie vyrovnať, jej viera, nádej a vytrvalosť sú nevyčerpateľné.
8 Láska nemá konca. Proroctvá zamĺknu, jazyky dovravia, vedomosti sa rozplynú —
9 veď všetky naše vedomosti sú neúplné a všetko prorokovanie čiastočné.
10 Keď ich miesto zaujme úplnosť a dokonalosť, všetko neúplné a obmedzené bude prekonané.
11 Kým som bol dieťaťom, detský bol aj môj rozhľad a spôsob myslenia. Už som však vyrástol z detských topánok a spolu s nimi som odložil aj detské predstavy.
12 V tomto živote môžeme vidieť len čosi ako zahmlený obraz v zrkadle, ale potom uvidíme Boha tvárou v tvár. Zatiaľ ho poznáme iba čiastočne — potom ho budeme poznať tak, ako on už teraz pozná nás.
13 Teraz zostáva viera, nádej a láska. Ale najväčšia z nich je láska.