Pred vyše rokom prišla prvýkrát do poradne jedna veľmi výrazná a energická dáma, pani Silvia. Skoro jej kľučka ostala v ruke, aká bola rázna. Už na chodbe spustila monológ o nadšení z toho, že trafila a dobre zaparkovala. Dokáže si pritiahnuť voľné parkovacie miesto, naučila sa to na seminári o kvantovaní. „Funguje to! – zázrak!,“ zvolala a náhlila sa do terapeutického kresla. Prichádza, pretože toto všetko úžasné a fascinujúce nefunguje u nej doma, predovšetkým nie na manžela. Mala na mysli vedome si pritiahnuť do života to, čo chce. Obchádza semináre, poradne a má pocit, že tomu rozumie, ale na to podstatné jej to nefunguje.
„Prečo to tak je?,“ pýta sa Silvia a žiada o hlbšiu analýzu toho, v čom sa ocitá. Nezaoberám sa len príbehmi, ktoré klienti prinášajú, prenikáme hlbšie do podstaty toho, čím si prechádzajú. Zaoberáme sa pocitmi, prežívaním, porovnávame predstavy a presvedčenia s tým, čo pociťujú v tele. Čo cítia pri tom, ako mi o starostiach, blízkych a sebe rozprávajú. Sledujeme, čo sa mení, ako reaguje ich vnútro na systém hodnôt, ktoré vyznávajú. Odhaľujeme sebaklamy, ilúzie a to, kde sa spustil sebapoškodzujúci program (napr. obeť-tyran), hľadáme, kde sú závislosti a ako sa prejavujú, a v akých situáciách si ešte nedovolia opustiť obranno-útočné reakcie.
Silvia je vo vzťahu dominantná, väčšinu vecí vyrieši aj za manžela. „Som schopnejšia, on sa nevie rozhúpať.,“ približuje to, ako s manželom fungujúje vo vzťahu. Je činorodejšia ako jej manžel, ktorý je tak trochu nemožný a vždy bol. „Škoda reči“, mávne s rukou s miernym pohrdnutím. Dráždi ju svojou lenivosťou, vníma ho ako užívateľa výhod. Hnevá ju svojim pokojom a pomalosťou, a tým, že jej pripomína, že pri jej nárokoch by bez neho neprežila. Pripúšťa, že aj jemu by bolo horšie bez nej, avšak nič nemení, nevychádza zo svojej zóny komfortu a neplní priania a požiadavky svojej ženy, akoby bol hluchý a slepý. Po príchode z práce musí oddychovať a to zväčša až do odchodu do krčmy aj po návrate z nej.
Silvia si myslela, že keby on pochopil, môžu mať lepší vzťah. „Ak by robil to, čo navrhujem, bolo by po probléme“, vyhlásila odhodlane. Na pochopenie toho, čo sa tam vlastne deje a prečo taká banalita, ako občas vyhovieť manželke, nepomôže prekonať ich vzťahový problém, je nutné sa pozrieť hlbšie pod povrch vecí. Navarí, napečie, o deti sa postará, prakticky všetko zvláda rýchlo a bezproblémovo, o seba sa stará, je perfektná, nemá s tým žiaden problém a predsa ju ide z neho šľak trafiť. Prečo?
Aj tu platí. „Nefunguje ti to? Ideš proti sebe!“ Nevidela, ako bojuje, ako tlačí na seba aj manžela, ako silila niečo proti prirodzenosti. Ako konala z ega, z pýchy, ako trvala na deštruktívnych presvedčeniach. Paradoxne to jej bránilo slobodne dýchať, stíšiť sa a objaviť v sebe to, čo hľadá.
Opakovať to isté, čo nefunguje, ale robiť to ešte s väčšou intenzitou, končí sklamaním, niekedy aj vnútornou vyčerpanosťou. Aj to má však význam. Ak by sme sa nedostali do slepej uličky, nemali by sme dôvod nič meniť. Po niekoľkých sedeniach pripustila, že bude musieť niečo zmeniť ona. Začala spoznávať svoj vnútorný motív. Odhalila, prečo potrebuje mať navrch, mať nadvládu a prečo má zapotreby hrať sa na hrdinku. „Chcem mať nad tým moc,“ priznala.
Kým túžime po moci, aby sme mali veci pod kontrolou, sme zaslepení, nevnímame závislosť a naše strádanie na úrovni duše. Spokojné nie sme, ale ešte hrozivejšia je predstava pustiť všetky tromfy a ukázať pravú tvár. Za takýmto mocenským správaním je skrytá menejcennosť, a to, čo činíme, aby sme ju neukázali, je len obrana, ktorá má chrániť pred zraniteľnosťou, pravdou o nás, našou obyčajnosťou, ktorú si neraz pletieme z bezvýznamnosťou.
Vnímať sa cez ego je o hodnotení a posudzovaní dobrého a zlého. Vnímať sa vyššími citmi, je o pochopení a ucítení božej vôli a kráse vo všetkom, je to o schopnosti uvidieť jemnejšie a spirituálne rozmery v nás.
Potreba byť obdivovaná, tá múdra a správna je potreba prekryť niečo, na čo sme si zatiaľ nesiahli, ale cítime, že je to citlivé, boľavé. Možno cítime strach z odmietnutia, strach z toho, že zlyháme, že nebudeme dosť dobré pre tento svet, pre ľudí, na ktorých nám záleží.
Je táto žena silná, či slabá?
Môžeme pôsobiť silne, mať moc, ak sa nám podarí využiť svoju vôľu na naplnenie túžob alebo kompenzovanie svojich nedostatkov. Ak nekonáme múdro, vyčerpá nás to. Skutočná sila je pokojná, pramení z vnútra, z kontaktu so sebou, so Zdrojom v nás.
Jej snaha lepšie všetkému porozumieť sa míňala dlho účinku. Semináre síce navštevovala, chodila sa tam však často len rozptýliť, keďže dieťa jej odrástlo a muž sa jej nevenoval. Bol to príjemne strávený čas, no po príchode domov nevedela to, čo sa tam učila využiť pre seba v praxi. Cenné informácie ostávali len peknými myšlienkami. Trápilo ju, že naráža na okolie. Ich nevôľu. Jedna vec je získať informácie, druhá vec je s nimi začať pracovať. Silvia nevidela, čo reálne žije, netušila, čo vytvára vo vzťahoch stereotypmi, pre svoju slabosť.
Kto nie je pripravený, informáciu, ktorú dostáva, nepochopí. Semienko sa však nestratí, čaká na svoj čas.
Hlbšie sebapoznanie získame obrátením pozornosti do svojho vnútra, pri sebaspytovaní, odkrývaní sebaklamov, odhaľovaní toho, čo nás ovplyvňuje pri našich rozhodnutiach. Silvia so záujmom sledovala, ako sa je zrazu viac začali dotýkať určité informácie a zistenia. Na terapii sme sa venovali stíšeniu a vnímaniu vecí pod povrchom, v tele, v hlbinách duše.
Pomáhala jej aj priama konfrontácia a poukázanie na sebaklamy, ktoré sa postupne vynárali aj do jej vedomia a tým strácali nad ňou moc. Jemnejší a láskavejší prístup k sebe jej umožnil nájsť silu vidieť, čo je v hre.
Pri hlbšom preskúmavaní seba objavila svoju závislosť na manželovi. Nie len finančnú, ale aj emočnú. Jej strach, že by ju opustil bol väčší, než si pôvodne pripúšťala. Zrazu lepšie začala chápať, prečo sa tak snaží, prečo „musí“ byť tá lepšia, hodnotná a jemu prízvukuje jeho menejcennosť. Jej strach, že by neudržala rodinu, muža, že by ostala sama, bol nepredstaviteľne zraňujúci a ohrozujúci. Obavy, že nie je bez toho, aby mala navrch dosť dobrá, bol skľučujúci.
Spadnúť na dno a spoznať sa z iného uhľa pohľadu
Zastaviť sa a dovoliť si prestať tlačiť, prestať uplatňovať svoju prevahu a moc vyžaduje odvahu. Často zastavíme až pri priamej konfrontácii, keď prichádza narazenie do múru. Pád z pýchy na kolená šokuje a bolí. Naše ego sa otriasa, keď pochopíme, že ďalej už nevládzeme, keď frustrácia je silnejšia ako všetky naše nástoje moci. Pád však prináša pokoru a tá vnútorné upokojenie, keď začíname vďaka bolesti precitať, chápať hlbšie súvislosti a meniť hodnoty. Silvia získala poznanie a to pomaly ovplyvnilo jej správanie.
Hnev na muža slabol. Presunula pozornosť z jeho nedostatkov na tie svoje. Netrvalo dlho a muž sa začal meniť tiež, no inak, ako si Silvia predstavovala. K jeho pasivite sa pridalo aj znevažovanie. To, že prestala byť dokonalou, v ňom prebudilo chuť ju ponižovať a kritizovať, dokonca upodozrievať, že má milenca. Zdalo sa mu, že sa fláka a zanedbáva domácnosť. Už ho neobskakovala a nezaoberala sa toľko ním, čo on vycítil a paradoxne sa zhostil role kritika a nahnevaného on. Čo ju značne znepokojilo a otvorili sa všetky jej menejcennosti a tiene.
Prežila pomerne dlhé obdobie, kedy sa jej sršiaca energia všetkými smermi kdesi vytratila. Už sa nerozdávala, využila ju pre seba. Smútok býva pri odhaľovaní toho, čo žijeme často prítomný, hlavne ak objavujeme to boľavé a zraňujúce. Sebapoznanie a objavovanie nám však dáva silu a jasnejší zrak, stíšenie a časom aj vnútorný pokoj, pocit zmyslu.
Na jednej strane sa poctivejšie ponorila do sebapoznania, kde urobila pokrok. Začala postupne chápať súvislosti a keď pripustila, že je vlastne závislá na mužovi a začala sa vnútorne oslobodzovať, prišla ďalšia skúška v podobe poníženia a útokov z jeho strany. Čo má teraz robiť? Začať chápať ešte hlbšie súvislosti.
Vzťahové a bytostné záležitosti sa nedajú pochopiť len zapojením logiky. Nutné je rozvinúť aj jemnocit, intuíciu, aby sme boli schopní preniknúť do hlbšej neviditeľnej podstaty. Tým prichádza pochopenie a premena.
Tým, že si Silvia dala zámer stať sa zrelšou a skutočne silnou ženou, začala vidieť, kde skutočne silná nebola. A čo tou domnelou silou, čo bola len moc ega (mať navrch, mať kontrolu) spôsobovala sebe a druhým. Ak niekomu ubližujeme, keď sa začíname navracať k sebe, často sa nám to vráti, aby sme pochopili, čo sme robili aj z druhej strany a tým naše poznanie bolo celistvé. Silvia pochopila, že unikať, bojovať alebo hrať hry nie je cesta a preto sme začali viac rozvíjať vnútorné zdroje, aby sa mohol nahromadený hnev premeniť na poznanie.
Začala sa učiť mať so sebou väčšiu trpezlivosť, väčší súcit a empatiu, aby ľahšie opúšťala hnevy a nezdravé programy, a aby ľahšie prekonávala zložité obdobie. Žena má veľké predpoklady rozvíjať empatiu. Empatické máme byť v prvom rade k sebe, nie len k druhým.
Empatia je prejav duševnej kvality, ale aj prítomnosti ducha. Empatia je vyšší cit a bez spojenia s vyšším JA nie je možné ju dostatočne rozvinúť.
Terapiu prerušila karanténa a tak sme spolu boli v spojení len online. Dobre využila čas na zahĺbenie sa do seba a uvedomenie si, že muž jej jeho reakciami ukazuje to, čo vidieť nechcela. V lete sme pokračovali v terapii, kedy sme mohli ísť vďaka jej jemnej a poctivej práci so sebou hlbšie. Jej úsilie o sebapoznanie prinieslo ovocie, prichádzala do skutočnej sily. Jej muž na to reagoval väčším rešpektom. Síce jeho správanie sa veľmi nezmenilo čo sa týka pasivity a neochoty byť nápomocný v domácnosti, ich vzájomná komunikácia bola na inej úrovni.
Nebola už tá, čo ho žiada, prosí a vyhráža sa. Ani on, ten, čo si robí posmešky, ignoruje ju alebo je ľahostajný. Silvia si urobila jasno v tom, čo je ochotná znášať a čo nie. Odpútala sa vo vnútri od toho na čom lipla, opustila mocenské hry, začala prijímať veci také, aké sú a zrazu ostalo ticho. Nebolo v tom však napätie, ale pochopenie. Silvia prehodnotila mnohé a ustúpila. S mužom chvíľu žili ako spolubývajúci, nebolo to pre ňu však zaťažujúce. Bola prekvapená, keď muž prišiel s návrhom ako spolu lepšie vychádzať. Silvia síce stále všetko v domácnosti robí sama, ale s väčším pokojom. Muž jej začal venovať viac pozornosti. Keď už od neho nič nečaká, prišla zmena. Chodia spolu na prechádzky a našli si nové spoločné hobby, nehrajú sa už na obeť a fúriu, začali hrať scrabble. Silvia si uvedomila, že aj keď sa občas pochytia, je to iné. „Začala som ho počuť,“ zasmeje sa nad tým, aká slepá a hluchá bola predtým. Celkom spontánne sa im podaril obnoviť ich intímny život. Muž môže lepšie prijať temperament svojej ženy a využiť ho k obojstrannej spokojnosti.
Ak sa vás téma dotýka, ocitli ste sa v situácii, kedy vás život vyzýva ujasniť si priority a hodnoty, pochopiť hlbšie seba, svoju sebahodnotu, uvedomiť si kde sa nachádzate a čo od seba a života chcete, je vhodná doba si urobiť v sebe poriadok. Buď sami alebo v spolupráci so skúseným psychoterapeutom alebo vzťahovým terapeutom na individuálnom sedení.
autorka: Radoslava Olajos, hlbinná a párová terapeutka
Súvisiace články:
Problém nešťastných vzťahov
Neverníci nás učia, ako byť verná sebe
Kríza vo vzťahu ako šanca lepšie si porozumieť
Obetovať seba alebo manželstvo?
Hry a masky vo vzťahoch
Koľko agresivity sme sme ochotné znášať vo vzťahu?