Na čom lipneme, na čom sme závislí, to nás ťahá dole. Byť pripútaný aj na ušlachtilú vec nás oberá o možnosti, silu a vnútorný pokoj. Všetko sa mení, vyvíja a tak lipnutie, pripútanosť a závislosť nás prirodzene vyhadzujú z rytmu, čo je prežívané a pociťované ako nepríjemné a ťaživé, často spojené s úzkosťou a bezradnosťou.
Ak nám niečo vyvoláva príjemné pocity, snažíme sa toho dostať do života čo najviac. O to skôr, ak ide o niečo neškodné, na prvý pohľad dokonca žiadúce. Ak v tom začína chýbať sloboda, ľahkosť a pružnosť, prevládajú negatívne pocity a emócie, tam začína lipnutie alebo závislosť. Môžeme to pozorovať vo vzťahoch, ale aj v iných oblastiach nášho života. Môže byť príjemné s niečím prepojiť svoj život, je však otázka do akej miery sa na tom staneme závislí. Do akej miery naše šťastie a dobré pocity závisia na niečom vonkajšom, na čo nemáme priamy vplyv.
Lipnutie, pripútanosť a závislosť majú niečo spoločné. Keď sa na to pozrieme hlbšie, môžeme si všimnúť, že za neochotou pustiť sa toho, čo už odchádza alebo nám zjavne už škodí a nechať to ísť, je strach. Strach z neistoty, čo bude. Akoby svet sa mal zastaviť a nastal koniec, tma alebo niečo, čo nás podvedome desí a čomu sa oblúkom vyhneme aj za cenu zotrvania v nepohode, ktorú dnes dôverne poznáme. Neistota je desivejšia ako istota toho, čo teraz je. Neistota súvisí s našou sebadôverou, sebahodnotou a sebaláskou, schopnosťou veriť vo vyššie sily a prirodzený chod. Obava, že ak pustíme prácu, partnera, názor alebo hoci spôsob správania, ktorý nám prináša do života len trápenie, vyvoláva paniku, čo s nami bude a pred očami sa spustí katastrofický scénar, ktorý nahlodá našu sebadôveru a posilní naše pochybnosti o sebe a svojich možnostiach, následne vyvolá a upevní v nás pripútanosť a závislosť. Pripútanosť buddhisti označujú ako jeden z koreňov ľudského utrpenia.
Dobrou správou je, že s pripútanosťou a lipnutím môžeme vedome pracovať. Môžeme si pomôcť meditáciou, kontempláciou alebo aj inými technikami, ktoré nám uľahčia vhľad a pochopenie. Hovorí sa, že za našou zónou komfortu nachádzame skutočne to, po čom túžime. Časom som si však uvedomila, že aj na neustálom prekonávaní svojich limitov sa dá „vypestovať“ slušná závislosť. Otázkou je, či cieľom je byť lepší (ego) alebo slobodnejší (duch).
Položte si nasledujúce otázky a dajte si čas na odpovede:
- Čoho sa držíte zubami, nechtami?
- Bez čoho si neviete predstaviť život?
- Čo by sa zmenilo, ak by to vo vašom živote nehralo už takú rolu?
Odpovede „nevymýšlajte“, dovoľte sa im zrodiť. Možno neprídu hneď, možno už len zotrvanie vo svojom tichu bude natoľko neúnosné, že z toho rýchlo uniknete. Odpovede, ktoré nájdete v sebe, vás celkom určite posunú. Sebaspytovanie a hľadanie svojej vnútornej pravdy je jedným z nástrojov sebapoznania a duchovného rastu.
Stíšenie sa a preskúmanie svojich názorov a postojov, to ako to máme nám dáva možnosť oslobodiť sa od vzorcov a programov, ktoré nám často komplikujú život, zacyklujú nás a udržiavajú nás v role obete, nezrelého bezradného diaťaťa alebo bezohladného tyrana.
Ak sa vás téma dotýka, ocitli ste sa v situácii, kedy vás život vyzýva ujasniť si priority a hodnoty, pochopiť hlbšie seba, svoju sebahodnotu, uvedomiť si kde sa nachádzate a čo od seba a života chcete, je vhodná doba si urobiť v sebe poriadok. Buď sami alebo v spolupráci so skúseným psychoterapeutom alebo vzťahovým terapeutom na individuálnom sedení.
Autorka: Radoslava Olajos hlbinná a párová terapeutka
Súvisiace články:
Neverníci nás učia, ako byť verná sebe
Kríza vo vzťahu ako šanca lepšie si porozumieť
Obetovať seba alebo manželstvo?
Hry a masky vo vzťahoch
Koľko agresivity sme sme ochotné znášať vo vzťahu?
foto: Richard Pechman