Túžime byť šťastní a milovaní. Túžime byť partnerom prijatí, pochopení a naplnení láskou. Túžime po vzťahu, kde budeme cítiť, že druhému na nás záleží, že nás rešpektuje. Niekto túži aj po tom, aby našiel bezpečie a istoty, zázemie a utíchlo znepokojenie z toho, že je sám, že nikoho nemá. Čím sú naše túžby a očakávania od vzťahu väčšie, tým sa nám dostáva v realite väčšieho prebudenia.

Porozprávam vám príbeh o pani Soni. Pôvabnej, upravenej dáme. Dokonalej vzhľadom aj vystupovaním. Prišla sa pred pár rokmi len poradiť. Aj takto niekedy začína dlhodobá terapia a celoživotné sebaobjavovanie. Začala opatrne klásť otázky týkajúce sa vzťahov. Ako vnímam magnetizmus a elektricitu medzi mužom a ženou, čiže príťažlivosť a pudenie k odstupu vo vzťahu.

Mala som pocit, že chce urobiť na mňa dobrý dojem a nechce sa príliš dotknúť toho boľavého, s čím vlastne prichádza, čo ju privádza na terapiu. Trápil ju povrchný vzťah s jej dlhororčným partnerom. „Cítim prázdnotu a osamelosť“ vravela. Nechápala, prečo sa mnohé diskusie končia vzájomným zraňovaním a nedorozumením. Ak sa vyhne hádke, ohrozuje ju prázdnota a úzkosť. Nechápala, prečo sa s partnerom od seba vzdialili. Cítila sa vo vzťahu sama, odmietaná a nemilovaná. Opakovala: Nevyznám sa v ňom.. nerozumiem mu!

Čo do vzťahu vnášame, to v ňom žijeme.

Hľadali sme, pátrali a prichádzali postupne k súvislostiam, ku koreňu a príčine. Soňa sa na začiatku trochu zdráhala, po pár sedeniach sa uvoľnila a priznala si svoj strach. Strach byť uvoľnená a spontánna. Uvedomila si svoju potrebu sa vo vzťahu chrániť tým, že chce mať navrch. Cíti sa tak bezpečnejšie. Ukazovala partnerovi svoju peknú tvár, svoju dokonalosť a očakávala, že si tým zaslúži jeho lásku a udrží si ho. Bála sa ukázať to, čo sa skrýva. Sama netušila čo tam je, ale desilo ju to.

Štylizovaním sa do niečoho, čo vlastne nie sme, sa dostávame do rozporu sami so sebou.

Radšej sa pretvarovala, prispôsobila a partnerovi vyhovela. Do vzťahu vkladala spolu s maskou neodoľatelnej, krásnej, milej dámy aj hnev a zúrivosť na toho, kvôli komu sa zriekala sama seba. Hnev sa vystupňoval ešte viac, keď sa jej nedostávala dostatočná pozornosť, prijatie, pochopenie a prejavy lásky podľa jej predstáv. Uzatvárala sa pred partnerom, prestávala sa v ňom vyznať a tak prichádzali hádky, drámy a konflikty, dokonca hrozil koniec vzťahu.

Rovnaké sa rovnakým spoznáva.

O človeku sa dosť dozviete, keď opisuje správanie svojho partnera alebo to, ako si myslí, že ho partner vníma. Soňa o svojom partnerovi hovorila ochotne. Popísala ho ako chladného, sebeckého, zaujímajúceho sa len o seba. Vníma ho, ako úspešného, nezávislého a manipulatívneho. Nedá sa s ním normálne otvorene baviť. Má patent na rozum, všetko vie najlepšie a ju to vie otráviť, zbezmocniť. O čo sa ona snaží byť menej problematická, pretože on má určité výhrady a často ju kritizuje, o to je to viac zúfalé. O to viac stráca vo vzťahu slobodu byť sama sebou a o to viac sa v nej hromadí hnev, odpor a nenávisť. Bojí sa mu hovoriť to, čo si myslí, pretože zle znáša výsmech, poníženie a jeho odmietavý, či trestajúci postoj. On jej vyčíta výkyvy nálady. Už dávno sa s ním chcela radšej rozísť, ale nejde to. Čosi hlboko v nej ju znepokojuje, dráždí a irituje, znemožňuje jej odchod. Čo nás dráždi na druhom, je náš tieň. To, čo sami na sebe nie sme schopní vidieť, pripustiť. Poznávame seba v druhom. Strácame slobodu z toho odísť, odvrátiť zrak, ignorovať to. Sme vyzývaní k zaoberaniu sa tým cez zvyšovanie nepohody a utrpenia.

Vzťahy sú alchýmiou, vzťahy sú posvätné a to, čo drží pár pokope, je záhadné. To, čo býva na prvý pohľad príčinou vzplanutia, bude časom príčinou konfliktov, ktoré vzťah narúšajú. To, čo vnímame na partnerovi problematické, je kľúč k našemu sebapoznaniu.

Nevyzná sa v ňom, pretože sa jej javí rovnako protichodný ako ona. Soňa bola prekpanená, ako je rovnako zle čitateľná, keď jedno povie, inak sa správa a svoje skutočné pocity neukazuje. Vníma to však na partnerovi, dokonca je tým pobúrená. Tak ako ona mu ukazuje len časť seba, vníma alebo je jej ukázané len časť jeho.

Soňa nemala silu byť priama, úprimná a otvorená. Bála sa byť sama sebou v plnej kráse. Strach z odhalenia svojich slabostí, krehkosti a zraniteľnosti ju paralyzoval. Bojíme sa čo i len sami sebe priznať, ako nie sme sami pre seba dosť dobrí, ako sme valcovaní pocitmi nedostatočnosti. Pod maskou však Sonina duša nemohla dosť dobre dýchať, dusila sa. Úzkosť striedali výbuchy hnevu, no odvahu hovoriť o pocitoch a tom, ako to má, jej nešlo.

Pravda oslobodzuje.

Trvalo niekoľko mesiacov, kým u Soni ustál odpor a vnútorný boj a odvážila sa začať byť úprimná aspoň k sebe. Prvým krokom bolo hlboké ponorenie sa do seba a precítenie svojej pravdy. Bolestné precitnutie vyjavilo dovtedy nepoznané. Hovorí sa, že ak má človek sám v sebe jasno, ľahšie vychádza s druhými. Jas môže byť svetielko, svetlo vedomia, ktoré vzniká všímavosťou a vytrvalým láskavým vnútorným skúmaním seba bez hodnotenia a posudzovania. Poznaním seba, svojich potrieb, pocitov krivdy, zrady a bolesti zo zranení pomaly vstávala z popola. Soňa vnútorne zosilnela, stálo ju to však veľa sĺz a ťažkých chvíľ. Už sa nedokázala vo vzťahu pretvarovať. Jej odvaha hovoriť veci narovinu partnera najskôr podráždila, neskôr sa jej vyhýbal a nakoniec aj jemu padli masky. Séria úprimných rozhovorov s partnerom však viedla k rozchodu, bol však pokojný a Soňa vypovedaním toho, čo potláčala roky ucítila úľavu. Padol jej kameň zo srdca, pookriala. Dnes sú priatelia. Paradoxne sú k sebe viac úprimní, ako keď spolu žili. Napriek tomu, že si Soňa prešla náročné roky, neľutuje. Je krajšia svojim vyžarovaním, ako keď som ju prvý raz uvidela stáť vo dverách. S pokojom a jemnosťou v očiach vraví, že to stálo za to a jej cesta nekončí.

Je možné sa zbaviť masky? Prestať hrať hry?
Možné to je. Predovšetkým ak maska je tesná a duša zpod nej nemôže dostatočne presvitať, čo býva sprevádzané rôznymi formami utrpenia a tlakov. Masky, ktoré tlačia túžime odložiť. Každá maska má však svoj zmysel, je súčasťou nás, vyvíja sa s nami a chráni našu zraniteľnosť a jemnosť ukrytú pod povrchom. Masky sú súčasťou našej ego-osobnosti, persóny. Keď si Soňa začala klásť otázku, či ju ešte potrebuje a preskúmala na čo jej tá jej maska slúži, nastal čas na sebapremenu.

Ide o bolestivý proces, ktorý vyžaduje odvahu a trpezlivosť. Ide o jemnú a poctivú prácu s tými časťami seba, o ktoré sa ešte nevieme oprieť, pretože dozrievajú a sú citlivé. V prechodových obdobiach, kedy striedame alebo uvoľňujeme masky a meníme stratégie, či náš príbeh, je dobré mať pri sebe sprievodcu v podobe mentora, kouča alebo terapeuta.

autorka: Radoslava Olajos hlbinná terapeutka

Súvisiace články:
Kríza vo vzťahu ako šanca lepšie si porozumieť
Kríza vo vzťahu ako šanca lepšie si porozumieť
Obetovať seba alebo manželstvo?
Má zmysel párová terapia?
Môže párová terapia zachrániť vzťah v kríze?

foto: Anett Kállai Tóth